Láskavosť

Keď sme boli malí, bez ohľadu na to, aké náboženstvo sme vyznávali, všetci sme sa stretli so zlatým pravidlom: rob iným to, čo chceš, aby iní robili tebe. Je to pevná životná pravda, ktorá navyše vyplýva z Ježišovho učenia. Je to jednoduchá fráza, ale je ťažké podľa nej žiť.

Jedna z vecí, ktorá je mi proti srsti, je, keď sú ľudia hrubí. Myslím si, že neexistuje žiadne ospravedlnenie, aby sa ľudia správali k iným zákerne. Toto presvedčenie sa prenáša aj do mojej výchovy. Je to jedna z vecí, na ktorej som s mojimi dievčatami veľmi tvrdo pracovala - ako byť láskavý v slovách k sebe navzájom, k sebe samým a k svojim priateľom.

Pred niekoľkými rokmi sme prechádzali obzvlášť náročným obdobím, kedy sa správali k sebe navzájom jednoducho príšerne. Robili všetko pre to, aby sa navzájom doberali. Robili, čo mohli, aby sa dostali svojej sestre pod kožu. Bola som v koncoch! S plačom som volala svojmu manželovi, lebo som nevedela, čo mám robiť ďalej. Vyskúšala som už všetko!

Potom som dostala nápad. Rozhodli sme sa, že keď príde manžel domov z práce, dáme im ochutnať z ich vlastnej medicíny. 

Od chvíle, keď sme prišli z práce domov som bola mrzutá a aj on bol mrzutý. Sadli sme si s našimi dievčatami k večeri a manžel povedal, že mu nechutilo, čo som navarila. Ja som na to reagovala tak, že som mu povedala, že nabudúce si môže navariť večeru sám! Stále sme sa vracali tam a späť, tam a späť. Naše dievčatá boli v šoku. 

Zastavili nás a povedali nám naše vlastné slová, aby sme k sebe boli láskaví. Povedali veci ako: „mali by ste byť vďační“ a „mali by ste byť láskaví“ a „ak neviete povedať niečo pekné, radšej nehovorte vôbec nič“. Počúvali, čo sme sa ich snažili naučiť, napriek tomu, že to neuplatňovali v praxi. 

Neskôr v ten večer sme im objasnili celý náš experiment a pripomenuli sme im, že Ježiš nás vyzýva k tomu, aby sme sa k iným správali tak, ako chceme, aby sa správali k nám. Ak chceme, aby sa k nám správali láskavo, tak sa aj my máme správať láskavo. Hovorili sme o Prísloviach 18,21, kde sa píše, že naše jazyky majú moc života a smrti. Zdôraznili sme im, že vždy chceme byť známi tým, že našimi slovami iných dvíhame, nie tým, že ich ničíme.

Nedávno som sa mojich dievčat opýtala, či si na ten večer pamätajú. Každá z nich povedala, že áno. Aj keď neodporúčam nevyhnutne našu metódu, som rada, ze im lekcia utkvela v pamäti.

Ako rodičia nemusíme vždy všetko urobiť správne. Úprimne povedané, môžeme považovať za výhru, ak sa nám podarí urobiť správne polovicu! Ak sa však oprieme o Ježišovo učenie ako základ toho, čo učíme svoje deti, môžeme si byť istí, že sme na správnej ceste. Ak sa v rodičovstve cítiš neistý, nadýchni sa a obráť sa na Ježiša, aby ťa viedol.