Kde sa modlitba stáva skutočnouUkážka

Štvrtý deň

Modlitba, kde niet odsúdenia

Keď zistíme, že nám bolo odpustené, v našich srdciach sa objaví neuveriteľná sloboda. Cítime sa živí a slobodní. Ľahko však môžeme toto miesto opustiť a objaviť nový druh otroctva. Mnohí z nás zistia, že hoci veríme, že nám Boh odpustil, myslíme si, že je z nás hlboko sklamaný. V našich srdciach sa opäť objavuje vina a hanba a my bojujeme so strachom a úzkosťou, keď sa snažíme zostať oddaní.

Práve na tomto mieste potrebujeme počuť Rimanom 8,1: „A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“ Neexistuje žiadne odsúdenie. Ak vedomie odpustenia vedie k slobode, nakoľko nás vedie uvedomenie si, že už niet odsúdenia? Ale sloboda, ku ktorej nás to vedie, je protichodná. Nie je to sloboda, ktorú môžeme zanechať a robiť si, čo sa nám zachce. Nie je to bezprávna sloboda. Je to sloboda, ktorá nás vedie k úprimnosti.

Predpokladám, že nikto z nás sa vo svojich modlitbách nesnaží byť nečestný, aj keď naše modlitby môžu byť poriadne nečestné. Vidíme svoj hriech, svoju vzburu, svoju porážku a svoj boj, a nepomenujeme túto pravdu, ale len prosíme Boha, aby to zmizlo alebo aby to napravil. Keď vidíme svoj hriech, hojne sa ospravedlňujeme v nádeji, že ak Bohu ukážeme, akí sme úprimní, možno naše ospravedlnenie prijme. Zabúdame, že pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi, teraz neexistuje žiadne odsúdenie, a namiesto toho, aby sme to prijali a priniesli Mu pravdu o sebe, skrývame sa pred Jeho pohľadom tým, že sa ubíjame.

Jediný spôsob, ako skutočne uveriť - až do konca - že v Ježišovi Kristovi niet odsúdenia, je priniesť všetko, čo nás núti cítiť sa odsúdení, pred Neho a položiť to k Jeho nohám. Takéto pravdy nemožno len konštatovať, musíme ich vyskúšať. Musíme si vyskúšať, či naozaj veríme, že spasenie je len skrze vieru v Krista. Musíme si vyskúšať, či neexistuje odsúdenie. Testujeme, či týmto veciam veríme, a to tak, že Bohu prinášame celé svoje ja.

Kde sa trápiš, aby si Bohu priniesol pravdu? V čo máš problém uveriť, že Boh môže od teba prijať? Je to tvoj hnev, žiadostivosť, závisť alebo možno pocit nečistoty, odsúdenia či strachu? Ako by to vyzeralo, keby sa za teba Ježiš modlil nie v minulosti, ale v prítomnosti, keď tieto veci prežívaš?