Bože, a čo ja?Ukážka
Kým čakám
Kým budeš čakať, pamätaj, že ako dieťa Najvyššieho Boha je každý čas tvojím časom. Predstava, že tvoj čas je iba vtedy, keď veci idú podľa teba, je nesprávna a toxická.
Keď Dávid pásol ovce, bol to stále jeho „čas“ a keď bol Jozef zavretý vo väzení za zločin, ktorý nespáchal, stále to bol jeho „čas“.
Kým čakáme, to, čo fyzicky vidíme, môže spochybniť našu vieru v Boha, pretože nie vždy budú existovať fyzické dôkazy toho, v čo veríme, že vykoná. V tých časoch pamätaj, že žijeme vierou a nie zrakom. Rozhodujeme sa na základe viery v Boha, nie na základe obmedzení našej súčasnej situácie. Počas čakania sa učíme, ako odovzdať Bohu svoju vôľu – časovú os toho, ako by sa veci mali diať – a dokonca aj svoje ciele. V Jeho rukách je to najbezpečnejšie miesto, kde môžu byť, pretože len On má schopnosť žiť dnes, zajtra a budúci rok.
Čakanie odhaľuje, čo a koho uctievame. Odhaľuje hlboko zakorenené obavy a dokonca aj skryté úzkostné presvedčenia. Keď Izraeliti čakali, kým sa dostanú do zasľúbenej zeme, usilovali sa o okamžité uspokojenie, pretože práve to bolo pre nich dôležité. Chceli sa radšej vrátiť do otroctva namiesto čakania a útrap cesty, pretože vo svojich srdciach uctievali iných bohov.
Čakanie nikdy nie je zbytočné. Boh Izraelitom nezadržiaval svoj sľub – pripravoval ich. Keď zistíš, že si nespokojný so svojou situáciou, k čomu sa obrátiš? Odpoveď na túto otázku prezrádza veľa o tvojom srdci.
Kým čakáme, Boh nás pripravuje na to, čo nás čaká. Boh hovorí každý deň, ale ak sa zameriame na budúcnosť a zanedbáme Toho, ktorý nás vedie, nebudeme Ho počuť. A tak čas uplynie, ale my budeme rovnako frustrovaní a bezradní ako prvý deň, pretože sme nedostali žiadne pokyny od Toho, o ktorom tvrdíme, že Mu slúžime.
O tomto pláne
Keď máme pocit, že v živote zaostávame, a hlas porovnávania je s pribúdajúcimi dňami čoraz hlasnejší, často nevidíme, že sa uprostred nás pohybuje Boh. Práve v týchto chvíľach sa naša viera najviac cvičí. Prečítaj si tento plán a povzbuď sa vo svojom čakaní na Boha.
More