Bože, a čo ja?Ukážka

Pocit byť zabudnutý

Bolesť, ktorú prináša pocit, že Boh na teba zabudol, je mimoriadne ťažké niesť. Môžeš prejsť od snahy udržať si kúsok viery, ktorý ti zostal, k úplnému odmietnutiu viery, pretože snaha „udržať si vieru“ sa stáva pripomienkou všetkého, čo nemáš. 

Aj keď sa môžeš cítiť zabudnutý Bohom, je On vôbec schopný zabudnúť na nás?

Izaiáš 49,15 SEK hovorí, „Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, Ja na teba nezabudnem.“

Preto je nemožné, aby Boh na teba zabudol. Nie je to v Jeho podstate, a to, kým je, Mu to nedovolí. Jeho slovu môžeš dôverovať nad svoje pocity, pretože On je Boh, ktorý povyšuje svoje slovo nad svoje meno. Takže aj keď sa niekedy môžeš cítiť opustený Bohom, nikdy nie si. Tento pocit však nemáme ignorovať. Tento pocit opustenosti je pre nás príležitosťou zažiť Jeho prítomnosť a zvrchovanosť nad našimi životmi spôsobom, na ktorý nie sme zvyknutí.

Ako čerství rodičia sme sa naučili, že aj keď svoju dcéru milujeme viac ako seba, niekedy sa stane, že sa nami nebude cítiť milovaná na základe jej ohraničeného pohľadu a vnímania života. To však stále nemení nepopierateľný fakt, že sme do nej šialene zamilovaní. Rovnako aj tvoj Otec v nebesiach má s tebou plány, ale tieto plány ti nie vždy prinesú „pocit“, že si Bohom milovaný.  

Čo vyvoláva otázku: Prečo zakladáme kvalitu Božieho otcovstva na tom, ako fyzicky vidíme, že robí niečo pre nás alebo pre iných? Premýšľaj o tom chvíľu. 

Zdá sa, že zabúdame, že Boh nie je obmedzený na tento fyzický svet, ani nie je obmedzený telom. Dokonca aj čas má len jedného pána a jeho meno je Jehova, teda tvoj Nebeský Otec. 

Pamätaj si, že aj keď nie si ten, koho si vybrali pre túto prácu, nie si osobou, ktorú si vybrali pre túto pozíciu alebo povýšenie alebo nie si ten, s kým sa rozhodla byť a vziať si ho, stále si Božou voľbou. Nemôžeš za to obviňovať Boha, pretože On ťa miloval prvý a vyvolil si ťa. 

Dávidov vlastný otec Izai si ho nevybral, keď Samuel prišiel do jeho domu, aby pomazal jedného z jeho synov za kráľa. Izai ani nepomyslel na Dávida! Vyzeralo to takmer ako keby Boh dovolil Izaimu, aby ukázal, koho zo svojich detí si vyberie za kráľa. Potom Boh zakročil a dokázal, že ten, na ktorého sa zabudlo, bol práve ten vyvolený.