Zamyslenia - Curt A. WestmanUkážka

Choď ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem...

Jeremiáša právom nazývajú „žalostiacim prorokom“. Tohto láskavého, srdečného a milosrdného muža povoláva Boh, aby niesol tvrdé, nekompromisné posolstvo v časoch úpadku. Keby sme chceli vybrať nositeľa zvesti v dobe úpadku, asi by sme hľadali trochu tvrdší a nekompromisnejší typ človeka s dunivým hlasom a nebojácnym pohľadom! Boh však vie, že ľudská tvrdosť udiera zvonku a robí z nepriateľov ešte tvrdších ľudí, ale pomocou sĺz lásky a starostlivosti sa Boh dotýka zvnútra, skrze prúdy lásky, ktoré dokážu zmeniť každého, kto príjme Božiu vychovávajúcu lásku a obráti sa k Nemu. Preto si Boh vyvolil mladého Jeremiáša z Anatótu.

Nešťastím ľudí však bolo, že odmietli Božieho posla, odmietli Božie posolstvo. Nechceli veriť pravde. Presne tak, ako je to vyjadrené v Evanjeliu podľa Jána: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.“ (J 3,19-20)

Jeremiáš bol tichý a zdržanlivý človek. Vedomý si svojej bezvýznamnej pozície v spoločnosti, premýšľal, či niekto bude chcieť počúvať takého mladého muža. Bol si určite vedomý svojej bezmocnosti. Ten mladý Jeremiáš, muž, ktorý túžil po sympatii a láske, ktorú nikdy nezažil! „Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem!“

To znamená, že posol nerozhoduje o správe! On len prináša posolstvo od Boha ľudu, ktorý od Neho odpadol. Jeremiáš začal svoju službu počas vlády Joziáša a vydržal až po väznenie v Babylone. Práve on bol prorokom, ktorý predpovedal, že nadvláda bude trvať 70 rokov.

Uprostred tmy zajatia dovidel Jeremiáš ďalej, ako len po trest, zajatie a núdzu, ktoré boli ovocím hriechu. Rozprával o budúcnosti a nádeji, prorocky povzbudzoval uprostred tmy zajatia, ktoré si zaslúžili. Jeremiášova zvesť bola najneželanejšou správou, aká bola kedy ľudu zvestovaná. A ľud ju aj riadne odmietol. Jeremiáša nazývali zradcom národa, lebo hovoril o tom, že ich porazí Babylon, a potom ich odvedú do zajatia. To nie je nič nové pod slnkom. Toho, kto zvestuje Božiu pravdu ľudu, ktorý zavrhol Boha, považujú za strašiaka a pesimistu. Lebo ľud nechápe, že človek je len poslom a že cieľom nie je zatratenie, ale obrátenie, spása, radosť a večný život, pretože vysielačom správy je milostivý a dobrý Boh. A zvesť patrí ľudu, ktorý zaslepuje hriech a ktorý klame sám seba.

Ak je aj zakryté naše evanjelium, zakryté je tým, čo hynú. V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží. (2K 4,3-4)

Jeremiáš si zvesť nevymyslel. To Boh skrze Jeremiáša prináša ľudu prorocké slovo zo sveta večnosti, ale človek toto posolstvo nechce počuť, radšej počúva falošné povzbudenia. Hriech tak zaslepuje ich myseľ, že nevidia Božiu dobrotu a starostlivosť.

Jeremiášova kniha je naozaj veľmi aktuálna aj v dnešnej dobe. Jeremiáš bol verný ľudu, ku ktorému ho Boh poslal zvestovať obrátenie. Bol verný, aj keď poslucháči odpovedali na jeho lásku odmietaním zvesti, výsmechom proroka a šírením falošných rečí. Všimnime si Jeremiášovo premýšľanie, keď ho Boh volá, aby ľudu priniesol Božieho posolstvo. Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý.

Boh povolal Jeremiáša, keď mal asi 17 – 18 rokov. Bol synom kňaza Chilkiju z Anatótu. Takže Jeremiáš vedel, že muž musí mať aspoň 30 rokov, aby ho mohli uviesť do služby v chráme.

Neočakával teda, že krajania budú počúvať mladého chlapca. Kým Jeremiáš vidí, aká nemožná úloha pred ním stojí, Boh vidí, čo cez Jeremiáša dosiahne. Boh, ktorý môže všetko, vie, že môže použiť aj človeka, akým je Jeremiáš. Bohu nie je nič nemožné!

Jeremiáš vidí viacero dôvodov, prečo si myslí, že nezvládne úlohu, ktorú mu Boh dáva, ale Boh akoby mu odpovedal: „Nepýtaj si úlohu, na ktorú máš silu a možnosti! Modli sa, aby si mal silu vykonať tie skutky, ktoré pre teba Boh už prihotovil!“

Všimni si! Boh si pre úlohu vyberá človeka, ktorý si o sebe myslí, že takú úlohu nezvládne. Cirkevnému zboru do Korintu Pavol píše: „Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.“ (1K 1,26-29)

Rozmýšľaj, či ti toto niečo hovorí!

Dovoľ Bohu, aby ti povedal, čo môže v tvojom živote dokázať! A dovoľ Mu to urobiť! Buď otvorený voči Božím možnostiam!