Adventné postoje: Vianočné zamyslenie na každý deňUkážka

V niektoré roky to skrátka necítime, však? Tú vianočnú blaženosť, ktorú „máme“ pociťovať v tomto ročnom období. Uctievanie a radosť, ktoré sprevádzajú deň, keď sa náš Spasiteľ stal Telom, aby mohol byť s nami tu na tejto zemi. Niektoré roky sa cítime úplne premožení.

Ťažkosť toho, čo vidíme v správach, prevažuje nad vzrušením zo stavania vianočného stromčeka v obývačke.

Tep našich zlomených sŕdc po roku hlbokého zmätku, strát a boja, ktorý priniesol COVID-19, bije hlasnejšie ako vianočné koledy z reproduktorov.

Ozveny našich bratov a sestier plačúcich v zúfalstve kvôli svetovej nespravodlivosti prúdia hlbšie v našich žilách ako naše chválové stretnutia.

Žalm 3 mohol byť napísaný i v našej dobe.

Všimni si kontext Dávidovho žalmu. Dávid vo svojom strachu a smútku volá k Bohu. Jeho syn Absolón viedol proti nemu vzburu a pokúšal sa ho zvrhnúť. Vieš si predstaviť, ako by si sa cítil, keby ti tvoje vlastné dieťa takto ubližovalo? 

V celom tomto žalme vidíme záplavu Dávidovho zármutku. Je zavalený masami ľudí, ktorí ho chcú napadnúť. Ale aj v tejto realite odmieta byť otrasený.

Zhlboka sa nadýchni a prečítaj si pasáž ešte raz. Všimni si Dávidov postoj, keď volá k Bohu.

Dávidova dôvera v Božie vyslobodenie a ochranu, aj v čase, keď sa všetko okolo neho rúcalo, nás učí niečomu, čo stojí zapamätanie si v tomto vianočnom období. 

Zamyslenie:

• Čo si všimneš na Dávidovom správaní uprostred strachu a zmätku? 
• Ktoré slová sa ťa dotýkajú? 
• Ako by to vyzeralo, keby si v ťažkých časoch upriamil svoje srdce a hlavu k Bohu?

Spoločne zdvihnime svoje hlavy k nášmu mocnému Kráľovi, ktorý sa narodil, aby nás oslobodil z reťazí, ktoré nás spútavajú.