Adventné postoje: Vianočné zamyslenie na každý deňUkážka

Nádej je zvláštna vec. Je ľahké ju mať, kým nie je; je ľahké sa jej držať, kým sa niečo nepokazí. Je to slovo, ktoré zdobí naše modlitebné denníky a umenie na stenách. V našej kultúre je také rozšírené, že sme možno stratili jeho silu. 

Hebr 6,19 nám hovorí, že nádej, ktorú máme skrze Božieho Syna Ježiša je kotvou pre naše duše. 

Tak ako kotva, ktorá drží rybársky čln na mieste počas zúriacej búrky, taká je aj Kristova nádej, keď sa svet hýbe pod našimi nohami. Keď už nemáme odpovede. Keď sme pripravení vzdať sa. 

Rovnako ako Dávid, keď sa ho jeho vlastný syn rozhodol zvrhnúť, alebo ako Mária, keď ju prekvapila správa, že má vynosiť Božieho Syna vo svojom panenskom lone, sme pozvaní k svätému lipnutiu, lipnutiu na Bohu, ktorý nám sľubuje pravú a trvalú nádej, keď sa zdá, že svet sa rozpadá. Nádej, ktorú máme prostredníctvom Krista, je ako kotva pevná, stále prítomná a neotrasiteľná. 

Zamyslenie:

• Ako môžeš posunúť Kristovu nádej z peknej, ​​abstraktnej myšlienky na hmatateľné záchranné lano v časoch zmätku a problémov? 
• Aké postoje srdca nosíš v tomto vianočnom období, ktoré narúšajú tvoju schopnosť mať nádej? 
• Kde inde v písme si môžeš pripomenúť, aby si stál pevne v Jeho nádeji a hľadel na jeho pevnú a trvalú nádej?

Drž sa dnes Božej nádeje, nech je kotvou pre tvoju dušu.