Ježiš, naše všetkoUkážka

Štvrtok

Čítanie: Hebrejom 5,1–10; Matúš 26,36–46

SOAP: Hebrejom 5,7–8; Matúš 26,39

Ježiš v dňoch svojho pozemského života mocným hlasom a so slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, vo svojom utrpení sa naučil poslušnosti.

Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“

Ak sa dokonca aj Ježiš modlil a obracal sa na Boha so svojimi žiadosťami, my musíme bezpochyby robiť to isté. Ježiš prosil Boha, aby Ho zachránil pred smrťou, zároveň sa však podriaďoval Božej vôli. 

Ježiš nebol vo svojich prosbách nesmelý. Vedel, že jediný spôsob, ako zachrániť ľudstvo od Božieho hnevu, znamená niesť hriechy sveta a prijať Boží súd. Ježiš sa nebál fyzickej smrti (aj keď sa na ňu určite netešil), ale bál sa Božieho hnevu voči hriechu. Ježiš je jediný človek, ktorý dokáže plne pochopiť Božiu svätosť a v tomto zmysle jediný, ktorý dokáže pochopiť plnú vážnosť hriechu v našom vzťahu s Bohom.

Hoci sú tieto pasáže teologicky bohaté a náročné na porozumenie, môžeme byť pokojní, vediac, že Ježiš naplnil Boží plán a stal sa obeťou v našom mene. Z lásky k ľuďom a z oddanosti Bohu prijal cestu utrpenia a umožnil nám prijať spasenie.

Modlitba

Pane Ježišu, nikdy nepochopím, čo si vytrpel v mojom mene. Chválim Ťa za Tvoju poslušnosť Bohu a za Tvoju pokoru. Pomôž mi dnes trochu viac pochopiť hĺbku Tvojej obete. Amen.