Ježiš, naše všetkoUkážka

Utorok

Čítanie: List Hebrejom 6,13–20

SOAP: List Hebrejom 6,19–20

Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.

Spätný pohľad na text z Listu Hebrejom 2,1 nám pripomína autorovo varovanie pred odchýlením sa od viery. Tu, v 6. kapitole, píše detailnejšie o tom, ako môžeme byť zakotvení vo svojej viere. Kotva slúži každej lodi, či veľkej alebo malej, k tomu, aby sa nenechala unášať nesprávnym smerom. Hoci vlny a vietor môžu loď posúvať, ak je zakotvená, nepohne sa z miesta bez ohľadu na to, akým silám čelí. 

Naša nádej v Krista je kotvou našej viery. Naše spasenie je závislé od Krista, takže sa nebudeme unášať preč, ak sme v Ňom pevne zakotvení. Jeho obeť je to, čo nám bráni odchýliť sa od viery. Nemusíme sa spoliehať na svoje vlastné skutky. 

Môžeme si byť istí svojou spásou, pretože sám Ježiš prichádza pred Boha v náš prospech. Rovnako ako kňazi v Starej zmluve, aj Ježiš vstupuje do Božej prítomnosti a ponúka obeť za naše hriechy. Máme istotu spasenia, pretože On je našou kotvou. On sám zabráni, aby sme boli unášaní preč. Potrebujeme Mu len odovzdať svoje životy. 

Modlitba

Drahý Ježiš, verím, že Ty si moja nádej. Si všetkým, čo potrebujem, a vďaka čomu mám istotu spasenia. Tvoje dielo vykúpenia je dokonalé. Pomôž mi veriť, že Ty si môj záchranca. Amen.