Dáva Boh zmysel?Ukážka

Kresťanský prístup k identite

Pavol píše: „Ale mne najmenej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd, ani sám sa nesúdim. Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedlnenie; ale Pán je Ten, ktorý ma súdi.“ (1. Korinťanom 4,3 – 4) Pavol tu hovorí: „Nezáleží mi na tom, čo si o mne myslíte vy alebo akákoľvek organizovaná spoločenská štruktúra.“ Odmieta tak tradičnú identitu, no potom pozoruhodne hovorí, že ocenenie nehľadá ani vo svojom vnútri, vo vlastnej rozumnosti. 

Nepredpokladá, že je v poriadku len preto, že má čisté svedomie. Podporujúc Pavlov postoj treba uviesť aj nespočetné príbehy vojnových zločincov, ktorí trvali na tom, že: „Moje svedomie je čisté; ja som iba plnil rozkazy.“ V tomto kroku Pavol popiera aj tradičnú identitu, ktorá dáva všetku moc spoločenskému rozhľadu, aj modernú identitu, ktorá dáva všetku moc osobnému rozhľadu, vlastnej obmedzenej a individuálnej perspektíve. 

Nechce ani tyraniu skupiny, ani diktatúru vlastných nenásytných túžob a nesúrodých impulzov. Odmieta sa nechať definovať spoločnosťou alebo vlastným vnútorným vedomím. Hľadá nejakú inú mieru na posudzovanie. V skutočnosti hovorí: „Je mi jedno, čo si myslí niekto iný, je mi jedno, aj čo si myslím ja sám. Zaujíma ma len to, čo si o mne myslí Boh.“

A tu vidíme bohatosť, zložitosť a prekvapujúcu osobitosť kresťanského prístupu k identite. Pavol môže bez strachu a s dôverou povedať: „Boh ma súdi.“ Prečo? Pretože na rozdiel od tradičnej alebo sekulárnej kultúry sa kresťanská identita nedosahuje, ale prijíma. 

Keď prosíme Boha Otca, aby nás prijal, ujal sa nás, zjednotil nás so sebou nie na základe našich výkonov a morálnej snahy, ale kvôli Kristovi, získavame vzťah s Bohom, ktorý je darom. Nezakladá sa na minulých, súčasných ani budúcich úspechoch, ale na Kristových duchovných úspechoch. 

V kresťanskom chápaní Ježiš neprišiel v prvom rade preto, aby nás učil alebo nám ukázal, ako máme žiť (aj keď robil aj to), ale prišiel preto, aby skutočne žil život, ktorý sme mali žiť my a zomrel na našom mieste, našou smrťou, ako trest za naše morálne zlyhania, za ktoré sme mali zomrieť my. Keď spočinieme v Ňom samotnom v otázke spásy, stane sa naším Náhradníkom a Zástupcom. Na kríži zaobchádzali s Ježišom tak, ako sme si to zaslúžili my, takže keď v Neho veríme, s nami sa zaobchádza tak, ako si to zaslúži On.

Úryvok z knihy Dáva Boh zmysel? Pozvánka pre skeptikov, od Timothy Kellera. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.