Dáva Boh zmysel?Ukážka

Nie sme stvorení na smrť 

Aká je teda tá kresťanská nádej, ktorá nielen vysvetľuje, prečo máme pocit, že smrť nie je prirodzená, ale dáva aj schopnosť čeliť jej, či dokonca nad ňou zvíťaziť?

V Evanjeliu podľa Jána v 11. kapitole prichádza Ježiš k hrobu svojho priateľa Lazára, ktorý nedávno zomrel. Verše 33 aj 38 hovoria, že zaplakal žiaľom a tiež sa zachvel hnevom. Ježiš nemohol plakať nad Lazárom, lebo vedel, že ho ide vzkriesiť z mŕtvych. Čo Ho teda tak rozžialilo a nahnevalo? Zúril nad hriechom a smrťou, ktoré zničili stvorenie a ľudí, ktorých miloval.

Jánovo evanjelium jasne hovorí, že Ježiš tvrdil, že je Boh, a preto je veľmi významné, že sa mohol nahnevať na smrť bez toho, aby sa hneval na seba. 1. kniha Mojžišova vysvetľuje, aké by to mohlo byť. Smrť nebola súčasťou pôvodného Božieho plánu. Neboli sme stvorení na to, aby sme zostarli, zoslabli, uvädli a zomreli. Neboli sme stvorení pre také vzťahy lásky, ktoré končia smrťou. Smrť je narušenie, dôsledok hriechu a toho, že sa ľudská rasa odvrátila od Boha. Náš doteraz pretrvávajúci pocit, že sme boli stvorení tak, aby sme pretrvali, že sme boli stvorení pre lásku bez lúčenia, je pamäťovou stopou nášho božského pôvodu. Sme uväznení vo svete smrti, vo svete, pre ktorý sme neboli stvorení.

Úryvok z knihy Dáva Boh zmysel? Pozvánka pre skeptikov, od Timothy Kellera. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.