Dáva Boh zmysel?Ukážka

Neorganizované lásky

Augustín ako devätnásťročný čítal Cicerove dialógy Hortensius. Táto práca sa zaoberá paradoxom, že každý človek „chce byť šťastný, ale väčšina je úplne zúfalá“. Cicero dospel k záveru, že extrémny nedostatok ľudskej spokojnosti môže byť trestom Božej prozreteľnosti za naše hriechy. 

Radil čitateľom, aby nehľadali šťastie v materiálnom pohodlí, sexe alebo prosperite, ale radšej ho našli vo filozofickom rozjímaní. Pre mladého Augustína to bola vzrušujúca kniha. Jednou z jeho celoživotných snáh bolo zistiť, prečo je väčšina ľudí nespokojná a bez radosti. Dospel k záveru, že naša nespokojnosť má aj funkčnú príčinu, aj hlavný zdroj.

Funkčnou príčinou nespokojnosti je, že naše lásky sú „v neporiadku“.

Augustín učil, že nás najviac formuje to, čo milujeme, a menej to, v čo veríme, čo si myslíme alebo čo konáme. „Preto, keď sa pýtame, či je niekto dobrý človek, nepýtame sa, v čo verí alebo dúfa, ale čo miluje.“ Podľa Augustína ľudské cnosti nie sú nič iné ako formy lásky. Odvaha je milovať blahobyt svojho blížneho viac než vlastnú bezpečnosť. 

Čestnosť znamená milovať záujmy svojho blížneho viac ako vlastné, aj keď budeš s pravdou v nevýhode. Sám Ježiš povedal, že suma Božieho zákona je milovať Boha a svojho blížneho (Matúš 22,36 – 40), preto Augustín veril, že všetok hriech je v konečnom dôsledku nedostatok lásky. Pozri sa na nespravodlivosť. 

Môžeš povedať, že veríš v sociálnu rovnosť a spravodlivosť, ale ak robíš podnikateľské rozhodnutia, ktoré okrádajú iných, tak na úrovni srdca miluješ vlastnú prosperitu viac než prosperitu svojho blížneho. V skratke, to, čo v danom momente najviac miluješ, to v tom momente vedie tvoju činnosť. „Telo sa svojou váhou tlačí na svoje miesto... Moja váha je moja láska. Nech ma nesie kamkoľvek, nesie ma tam moja láska.“ Si to, čo miluješ.

Podľa Augustína naše problémy nepramenia len z nedostatku lásky. Spozoroval, že lásky v našom srdci majú určité poradie, a že menej dôležité veci často milujeme viac než dôležitejšie. Preto nešťastie a neporiadok v živote je spôsobený neporiadkom v našich láskach. 

Spravodlivý a dobrý človek „je tiež človek, ktorý má svoju lásku správne zaradenú, aby nemiloval to, čo nie je správne milovať, alebo aby nezlyhal v milovaní toho, čo má byť milované. Tiež aby príliš nemiloval to, čo má byť milované menej (alebo, aby málo nemiloval to, čo má byť milované viac).“ Ako to funguje? Nie je nič zlé na tom, ak miluješ svoju prácu, ale ak ju miluješ viac ako svoju rodinu, tak tvoje lásky nie sú v poriadku a môže ti to zničiť rodinu. Alebo ak miluješ zarábať peniaze viac, ako miluješ spravodlivosť, tak budeš využívať zamestnancov tiež preto, že tvoje lásky nie sú v poriadku.

Úryvok z knihy Dáva Boh zmysel? Pozvánka pre skeptikov, od Timothy Kellera. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.