Hlboko formovaný životUkážka

„Kontemplatívne rytmy“

V týchto zamysleniach o oddanosti preskúmame päť hodnôt, v ktorých sa musíme hlboko formovať: (1) kontemplatívne rytmy, (2) rasové zmierenie, (3) preskúmanie interiéru, (4) sexuálna celistvosť a (5) misijná prítomnosť.

Po prvé, tvárou v tvár našej súčasnej kríze spôsobenej rýchlosťou, rozptýlením a povrchnou spiritualitou musíme vedieť, že existuje spôsob, ktorý bol vyskúšaný a testovaný v priebehu storočí. Je to spôsob mníšskeho, kontemplatívneho života.

Biblia je plná príkladov ľudí, ktorí žili život formovaný samotou, tichom a spiritualitou spomalenia. Dnes sa zamyslime nad Ježišom.

Nášho Pána nemožno skutočne pochopiť bez jeho hlbokého záväzku pre mníšsky druh života. Ježiš pravidelne kázal, uzdravoval, vyháňal démonov a konal oveľa viac; ale jeho život by bol kontraproduktívny voči nemu samotnému, keby netrávil dlhé hodiny s Otcom v tichu a samote. Dalo by sa presvedčivo tvrdiť, že plne ľudský Ježiš bol schopný žiť tak, ako žil, vďaka tomu, že neustále trávil čas a energiu s Otcom v modlitbe.

Ježiš v evanjeliách znova a znova vyjadruje Božiu moc a potom sa vracia, aby bol v spoločenstve s Bohom, z ktorého táto moc pramení.

Nie je to to, po čom túžiš? Nie si unavený zo života v tempe, ktoré zastiera krásu, pokoj alebo radosť? Rýchlosť, akou žijeme, je násilím na našej duši. Vnútorné a vonkajšie rozptýlenia minimalizujú našu schopnosť vidieť Božiu činnosť okolo nás a v nás.

Napriek tomu je Boh oddaný našej premene. Nejde mu o to, aby jednoducho zlepšil naše životy; chce im vliať život. Každý deň sa k nám pohybuje v láske, oslovuje nás, hľadá a prosí nás, aby sme mu venovali pozornosť. Toto je podstata kontemplatívnych rytmov – cieľ mníšskeho života.

Musíme sa otvoriť Božiemu spôsobu bytia, to znamená, že musíme odísť, ale vstúpiť späť inou cestou. Ako povedal apoštol Pavol, sme pozvaní „žiť slobodne, oživovaní a motivovaní Božím Duchom“ (Gal 5,16).

Odíď sám na tiché miesto aspoň na hodinu a stráv tento čas v tichej modlitbe a počúvaním Boha.