Modlitba - Timothy KellerUkážka

Biblia je celá o Bohu, a preto v nej modlitbu nájdeme všade. Veľkosť modlitby nie je nič iné ako šírenie Božej veľkosti a slávy v živote človeka. Písmo je jedným dlhým svedectvom tejto pravdy.

V Prvej knihe Mojžišovej vidíme každého patriarchu – Abraháma, Izáka a Jákoba – ako sa dôverne a priamo modlí. Pozoruhodná je Abrahámova naliehavá modlitba za Božie milosrdenstvo pre pohanské mestá Sodomu a Gomoru (1M 18,23). V Druhej knihe Mojžišovej je modlitba spôsobom, ktorým Mojžiš zabezpečil vyslobodenie Izraela z Egypta. Vďaka daru modlitby je Izrael veľký: „Lebo ktorému veľkému národu by boli bohovia takí blízki, ako je Hospodin, náš Boh, kedykoľvek Ho vzývame?“ (5M 4,7)

Nemodliť sa teda neznamená iba nedodržať nejaké náboženské pravidlo – znamená to, že zlyhávame a nesprávame sa k Bohu ako k Bohu. Je to hriech proti Jeho sláve. Prorok Samuel hovorí ľudu: „Ale odstúp odo mňa to, aby som hrešil proti Hospodinovi tým, že by som sa prestal modliť za vás“ (1S 12,23 [dôraz autora]). Kráľ Dávid zložil väčšinu žalmov, modlitebnú knihu, ktorú inšpiroval Boh a ktorá je plná volaní k Tomu, kto „počúva modlitbu“ (Ž 65,3). Jeho syn Šalamún postavil chrám v Jeruzaleme a zasvätil ho veľkolepou modlitbou. Šalamúnova hlavná prosba za chrám bola, aby Boh vypočul modlitby svojho ľudu – vskutku, Šalamúnova najväčšia modlitba bola za dar samotnej modlitby. Okrem toho dúfal, že keď sa ľudia z iných národov „dopočujú o Tvojom veľkom mene... budú sa modliť v tomto dome“ (1Kr 8,42). Opäť vidíme, že modlitba je jednoducho uznaním Božej veľkosti.