Modlitba - Timothy KellerUkážka

V Novej zmluve začína byť trojjediná podstata Boha zreteľná, ale len na málo miestach je to tak spojené a priame, ako v Evanjeliu podľa Matúša 28,19, kde Ježiš posiela svojich učeníkov do sveta, aby krstili „v meno Otca i Syna i Ducha Svätého“. Nehovorí, aby krstili „v menách“, ale namiesto toho uvádza, že Otec, Syn a Duch Svätý majú jedno meno. Pre nás môže byť meno iba menovka alebo značka, ktorá sa dá odhodiť a ľubovoľne zmeniť, ale v biblických časoch to označovalo samotnú podstatu a existenciu človeka. To znamená, že Otec, Syn a Duch Svätý majú jednu božskú prirodzenosť, že sú jedna bytosť. Je iba jeden Boh – nie traja. Hoci Pavol neustále hovorí o Kristovom božstve a hovorí, že v Ňom prebýva všetka plnosť božskosti (Kol 2,9), hovorí aj, že „niet Boha okrem Jediného“ (1K 8,4) – Boh má jednu podstatu, meno a bytie.

A predsa Otec, Syn a Duch Svätý sú rovnako Boh. Biblický učenec R. T. France hovorí: „To, že ‚Syn‘ zaujal svoje miesto ako prostredný člen medzi Otcom a Duchom Svätým ako trojnásobný objekt vernosti učeníkov... a stal sa oprávneným predmetom uctievania... je výnimočné.“ Preto v jednote Božieho bytia existujú tri osoby, ktoré sú rovnako božské, navzájom sa poznajú a milujú a ktoré od večnosti pracovali na našom spasení.

Božia trojjedinosť vplýva na modlitbu mnohými spôsobmi. Pre začiatok to znamená, že v Bohu samotnom existuje dokonalé priateľstvo. Otec, Syn a Duch Svätý uctievajú jeden druhého, vzájomne si preukazujú oslavujúcu lásku a tešia sa jeden z druhého. Nepoznáme žiadnu vyššiu radosť, ako milovať a byť milovaný, ale trojjediný Boh túto lásku a radosť poznal v nepredstaviteľných, nekonečných rozmeroch. Boh je preto nekonečne a nesmierne šťastný, napĺňa Ho dokonalá radosť – nie je to len abstraktný pokoj, ale intenzívne šťastie z dynamických a milujúcich vzťahov. Poznať tohto Boha neznamená dostať sa mimo emócií a myšlienok, ale byť plný nádhernej lásky a radosti.