Modlitba - Timothy KellerUkážka

Ktorý pohľad na modlitbu je lepší? Je konečnou formou modlitby pokojne uctievať alebo dôrazná prosba? Táto otázka predpokladá, že jedinou odpoveďou je buď - alebo, ale to je nepravdepodobné.

O pomoc by sme sa mali najskôr obrátiť k žalmom, inšpirovanej biblickej modlitebnej knihe. Vidíme, že obe skúsenosti s modlitbou sú tam dobre zastúpené. Existujú žalmy, ako napríklad Žalmy 27, 63, 84, 131 a „dlhé haleluja“ Žalmy 146 – 150, ktoré opisujú vrúcne spojenie s Bohom. V žalme 27,4 Dávid hovorí, že existuje jedna hlavná vec, o ktorú žiada Pána v modlitbe, a to, „aby som hľadel na krásu Hospodinovu“ (Roháčkov preklad). Hoci sa v skutočnosti Dávid modlí aj za iné veci, prinajmenšom tým myslí, že nič nie je lepšie, ako poznať Božiu prítomnosť. Preto hovorí: „Bože... po Tebe žízni moja duša... Tak som Ťa vyzeral vo svätyni, aby som videl Tvoju moc a slávu. Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú.“ (Ž 63,2 – 4) Keď uctieva Boha v Jeho prítomnosti, hovorí: „Ako tukom a olejom sa sýti moja duša.“ (Ž 63,6) Také skutočne je spoločenstvo s Bohom.

Existuje však ešte viac žalmov náreku, volania o pomoc a výziev, aby Boh svojou mocou konal vo svete. Existujú taktiež tvrdé vyjadrenia o Božej neprítomnosti. Tu skutočne vidíme modlitbu ako zápas. Žalmy 10, 13, 39, 42 – 43 a 88 sú len niekoľkými príkladmi. Žalm 10 začína otázkou, prečo Boh „stojí ďaleko“ a „skrýva sa“ v časoch problémov. Zrazu autor zvolá: „Vstaň, Pane! Zdvihni ruku, Bože. Nezabudni na bezmocných.“ (Ž 10,12) Potom sa však zdá, ako keby hovoril rovnako so sebou ako aj s Pánom: „Ale Ty, Bože, vidíš problémy a zármutok. Ty to berieš do rúk... Si pomocník siroty.“ (Ž 10,14) Modlitba sa končí tým, že žalmista sa skláňa pred Božím načasovaním a múdrosťou vo všetkých veciach, a predsa stále horlivo volá po spravodlivosti na zemi. Takýto zápas prebieha pri modlitbe, ktorá sa zameriava na kráľovstvo. Žalmy teda schvaľujú modlitby, ktoré sa usilujú o spoločenstvo, ako aj modlitby, ktoré sa usilujú o kráľovstvo.