Prejavenie empatieUkážka

Keď Ježiš nemusel plakať

Jedna vec, ktorá robí Ježiša tak pozoruhodným, je skutočnosť, že opustil dokonalosť neba, aby nám prišiel na zem na pomoc. Prišiel na zem, aby sa narodil ako človek a zažil ťažkosti, ktoré s tým súvisia. A v tomto sa dokázal vcítiť do ľudí okolo seba.

Ján 11 rozpráva príbeh o niektorých Ježišových drahých priateľoch. Vyrástol celkom blízko súrodeneckej trojice Márie, Marty a Lazara. V Jánovi 11, 5 sa hovorí, že Ježiš ich miloval. Mimo vzťahu, ktorý mal Ježiš so svojimi učeníkmi, mohli byť títo traja jeho najbližšími priateľmi. Takže by nám dávalo zmysel, že keď sa k Ježišovi dostala správa, že Lazár je chorý, tak by okamžite prišiel, však? Nie. Čakal dva dni. Tieto dva dni boli pre Máriu a Martu plné hlbokého žiaľu.

Ale Ježiš po celý čas poznal Boží plán. Vedel, že Lazarova choroba „neskončí smrťou“ (Ján 11, 4 SSV) a že ho „prebudí“ (Ján 11, 11). Ježiš sa nestaral, že bol Lazár štyri dni v hrobe. Od začiatku vedel, čo sa stane, a v správnom čase sa konečne vydal na cestu za Máriou a Martou. Tu je rozhovor medzi Ježišom a Máriou:

Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Ján 11, 32 - 35 SSV

Ježiš zaslzil. Najkratší verš v celej Biblii, ale tak svedčiaci o našom Spasiteľovi. Dokazuje to, že Ježiš bol plne Bohom a plne človekom. Vedel, že Lazár nezostane mŕtvy a že životy Jeho nasledovníkov už nikdy nebudú rovnaké ako predtým. Napriek tomu plakal. Cítil ich bolesť a cítil svoju vlastnú.

Niekedy sme v živote svedkami ťažkých udalostí. Sledujeme, ako niekto trpí, ale sme presvedčení, že ich to na druhej strane vylepší. Môže to byť priateľ, ktorému pomáhame, alebo dieťa, ktoré vychovávame. Vidíme celkový obraz a dokonca máme dobrú predstavu o výsledku. Ale v týchto chvíľach, namiesto toho, aby sme sa snažili urobiť všetko lepšie, musíme sa zastaviť a sedieť v nepohodlí s trpiacou osobou. Náš Spasiteľ to urobil.

Empatia vdychuje život k uzdraveniu ľudí. Buďme vánkom nádeje pre niekoho, kto sa snaží vidieť v temnote.