Prejavenie empatieUkážka

Jednota si vyžaduje empatiu

Svet, v ktorom žijeme, môže byť veľmi rozdeľujúci. Niekedy sa nezhodneme vo veľkých otázkach – ako je politika – ale môžeme sa tiež ocitnúť v bojoch v najmenších záležitostiach, ako sú športové tímy a diéty. Do značnej miery môžeme nájsť spôsob, ako sa nezhodnúť v takmer každej téme.

Keď však posilňujeme svoj sval empatie, jednota sa stáva realitou vo vzťahoch v našich životoch a v našich kultúrnych rozdieloch. Aby sme vysvetlili, ako empatia prináša jednotu, pozrime sa na tri pasáže z Biblie:

Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby medzi vami neboli roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku. 1 Korinťanom 1, 10 SSV

Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ. Filipanom 2, 1 - 2 SSV

Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte. Buďte milosrdní a pokorní. 1 Petrov 3, 8 SSV

Čo majú tieto tri pasáže z Písma spoločné?

Všetky hovoria o jednote v zmýšľaní a o tom, že sú rovnako zmýšľajúce.

Znamená to teda, že by sme mali vo všetkom súhlasiť s každým človekom na zemi? Určite nie. Všetci máme preferencie a túžby, ktoré sa nebudú zhodovať s každým. A nezabúdajme, že Boh nás urobil krásne jedinečnými! Ale môžeme sa snažiť udržať jednotu. O tom je byť rovnako zmýšľajúci. Byť rovnako zmýšľajúci znamená, že sa...

... snažíte „kráčať v ich topánkach“, aby ste sa dozvedeli o ich skúsenostiach.
... snažíte „dostať sa do ich mysle“, aby ste pochopili ich názor.
... snažíte „postaviť sa na ich miesto“, aby ste si predstavili, čo cítia.

Keď to robíme, mení sa spôsob, akým sa k nim správame a ako na nich reagujeme. Vnímame ich ako človeka, ktorý má skutočné pocity, a nie ako niekoho, s kým sa chceme hádať. Naša istota a presvedčenie sa síce nemenia s každým rozhovorom, ale ľudí začneme vidieť v novom svetle a možno pochopíme, prečo sa tak cítia a prečo veria tomu, čo robia.

Snažme sa teda žiť empaticky s ostatnými – nielen pre nich, ale aj pre nás. Neustály život v rozdelení a zapájaní sa do konfliktov s ostatnými nás všetkých okráda. Hľadanie, zameriavanie sa a snaha porozumieť názoru niekoho iného neznamená, že sme slabomyseľní. V skutočnosti to ukazuje našu silu.