Návrat: Nikdy nie je príliš neskoro a nikdy nie si príliš ďalekoUkážka

Ježiš je dosť

Čítame veľa príbehov o ľuďoch, ktorí úspešne prekonávajú prekážky v rámci procesu návratu. Človek kráča od zranenia k uzdraveniu, od smútku k radosti, od straty k zisku. Tieto príbehy sú silné a povzbudivé. Čo robiť, keď nie je možný pozemský návrat? Čo robíme, keď zomrie milovaný človek, alebo zlyhá podnikanie, alebo je rozvod definitívny? Čo robíme, keď je realitou to, že sa v tomto živote naša situácia nevyrieši?

Po odpoveď sa môžeme obrátiť na príbeh Eliáša a vdovy v 1. knihe Kráľov 17,8-24. Na začiatku príbehu táboril Eliáš na východe rieky Jordán, pozdĺž rokliny Kerít, kde sa oň každý deň staral Boh. Boh však Eliášovi včas povedal, aby odišiel do Sarepty, kde sa o neho vdova postará. Táto vdova nebola bohatá — to vidíme z textu hneď. Mala jedného syna a jedla mali veľmi málo.

Prorok našiel vdovu a požiadal ju o trochu vody do pohára a kúsok chleba. "Dobre, prečo nie," povedala niečo v tomto zmysle. "Všetko, čo mi zostalo, je hrsť múky a trocha oleja na varenie. Keď sa dostanem domov, budem používať tieto malé kúsky dreva, ktoré zbieram, aby som si postavila oheň. Použijem tieto posledné zvyšky oleja a múky, aby som pripravila posledné malé jedlo pre mňa a môjho syna. Budeme to jesť a potom zomrieme. Chceš posledné jedlo? Prečo nie? Ak ti ho dám, potom len urýchlim koniec nášho utrpenia.“

Už si tu niekedy bol? Na konci lana? Ako bláznivo to znie, že keď sme na úplnom dne, Boh od nás niečo žiada? Pozýva nás, aby sme mu dali posledné jedlo. Vieš, čo to jedlo predstavuje? Je to naša úplná dôvera. Keď sme na úplne najnižšom a najslabšom mieste, Ježiš nás pozýva, aby sme mu odovzdali všetko, čo nám zostalo. Pozýva nás, aby sme mu dávali naše zostatky, akékoľvek sú. Keď dáme tú trošku, dávame Mu celú svoju dôveru.

V prípade vdovy, keď urobila to, čo jej povedal Eliáš, bolo pre Eliáša a pre ňu a jej syna dostatok jedla na každý deň. Nádoba múky sa nevyčerpala a džbán s olejom nevyschol. Dala všetko, čo mala, a získala omnoho viac.

Keď je Ježiš v našich životoch, zameriavame sa na to, čo máme, nie na to, čo nemáme. Žehnáme Bohu a nepreklíname Ho. Pozorne hľadíme na Boha a bežíme k Nemu, nie od Neho. Veríme Bohu a nepochybujeme o Ňom, aj keď nerozumieme našim okolnostiam. Žiadame Ho, aby zobral tú polovicu z nás, ktorá zostala, a urobil z nás takých, akých nás chce. Keď nemáme návrat, je ním to, že Ježiš je viac než dosť.

Odpovedz

Čo sa môžeme naučiť z príkladu vdovy v tomto príbehu o dôvere v Boha s našimi zdrojmi, poskytnutím všetkého, čo máme, a vykročením vo viere?

Čo sa týka problémov, ktorým čelíš, ako môže obetovanie všetkého Ježišovi byť súčasťou Božieho riešenia?

Ako ti Ježiš odhalil, že je pevným základom uprostred búrky? Ako ti prezradil, že On je dosť?