Návrat: Nikdy nie je príliš neskoro a nikdy nie si príliš ďalekoUkážka

Keď sú sny zničené

Ako sa stotožňujeme s človekom ako je Jozef? Bol hodený do jamy, predaný do otroctva, zradený, uväznený, zabudnutý. Jeho príbeh je však našim príbehom bližší, ako sa na prvý pohľad zdá.

Už si bol niekedy opustený? Ponechaný bokom? Predaný? Vyschli už niekedy tvoje nádeje? Bol si niekedy bodnutý do chrbta? Možno práve veci išli správnym smerom a potom sa tvoj život náhle otočil. Je úžasné, že Jozef to všetko zažil a napriek tomu mal perspektívu pochopiť, že Boh počas toho celého neustále pracoval.

Toto je veľký príbeh Jozefa. Dokonca aj potom, čo sa mu znovu začalo dobre dariť, opäť všetko vyplávalo na povrch. Vieš sa stotožniť s pocitom, že všetci ostatní postupujú ďalej a ty naďalej zaostávaš? To je presne to miesto, kde bol Jozef, ale nikdy nezabudol na Božie dielo vo svojom živote.

Na Jozefových skúsenostiach môžeme vidieť najmenej päť princípov. Po prvé, Jozef pochopil, že hlavným plánom jeho života bolo zapadnúť do malej časti väčšieho Božieho plánu pre svet. Jozef vedel, že jeho životný údel bol väčší ako len zažívať svoj sen, dokonca aj sen daný Bohom. Vedel, že je na zemi, aby bol súčasťou Božieho príbehu.

Po druhé, Jozef vedel, že Boh s ním pôjde všade. Boh bol s ním, keď ho predávali obchodníkom, v Pótifarovom dome aj vo väzení. Bol s Jozefom, keď bol vo faraónovom dvore, počas rokov hojnosti a rokov chudoby a keď sa jeho bratia vrátili. Boh bol s ním celý čas.

Po tretie, Jozef vedel, že musí Bohu ponúknuť to najlepšie. Jozef mohol vykonávať svoje úlohy ako sluha polovične. Mohol si zľahčovať prácu na každom kroku. Ale Jozef si uvedomil, že Boh bol v tomto procese pri ňom, a tak chcel robiť to najlepšie v každej situácii.

Po štvrté, Jozef pochopil, že návrat nie je o návratnosti. Povedal svojim bratom, že Boh má na starosti jeho život, nie ich. Nehovoril, že všetky následky ich činov zmizli, ale odpustil im, pretože uznal, že je v Božom príbehu.

Nakoniec, Jozef spoznal, že bol súčasťou príbehu spásy. Jozef povedal: „Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života.“ (Genezis 45,5; SEB). Zameraj sa na tú malú frázu: záchrana života. Je to nadprirodzené, "som súčasťou vyššieho Božského zámeru" premýšľanie. Tento druh myslenia hovorí, že mojou úlohou je každý deň odovzdať svoj život do Božích rúk a Božou úlohou je každý deň využívať moje okolnosti pre Jeho slávu.

Jozef nás učí, že náš boj je vždy bojom o niekoho spasenie. To neznamená, že by sme mali povedať: „Pripravte mi viac boja, pretože viac ľudí dostane spasenie.“ Nikto z nás netrpezlivo nebeží do tejto bitky. Ale keď k nám príde bitka, vieme, že Boh pracuje veľmi dobre.

Odpovedz

Jozef prešiel z rojka cez otroka po väzňa. Ako sa stotožňuješ s jeho príbehom?

Ako si myslíš, že sa Jozef cítil, keď bol vo väzení, a zdalo sa, že sa veci rozpadajú? Ako si poradíš, keď sa v tvojom živote veci rozpadajú?

Čo si myslíš, že Jozefovi umožnilo, aby nikdy nestratil zo zreteľa skutočnosť, že Boh pracoval na jeho príbehu? Ako ho ovplyvnili všetky okolnosti pre prácu, ktorú Boh od neho chcel?