Strata nemá posledné slovoUkážka

Boh je trpezlivý

Keď Rútina svokra Noémi stratí manžela a dvoch synov, povie ľuďom vo svojom rodnom meste: „Ona im odpovedala: „Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mara, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí.““ (Rút 1,20).

Noémi reagovala na situáciu ako mnoho iných ľudí. Bola zranená a rozrušená. Ako mi to mohol milujúci Boh urobiť? Napriek jej hnevu ju Boh neopustil. Nie, trpezlivo zostal verný, a dokonca jej a Rút nakoniec poskytol vykupiteľa v Boazovi.

V tomto krátkom príbehu vidíme, ako sa o nás Boh verne stará aj v čase straty. Noémi aj Rút mali dôvody na smútok, každá z nich prišla o manžela a Noémi o synov, ale v tomto čase im Boh dal jednu druhej. Keď Noémi nalieha na Rút, aby si našla vlastný život, Rút odpovedá prejavom svojej vernosti Noémi: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“

Aj cez ich stratu ich Boh priviedol späť do ich domova, ktorý ich priviedol k Boazovi, tomu, ktorý ich vykúpil a zaopatril. Hoci príbeh začína tým, že Noémi je voči Bohu zatrpknutá, končí tým, že Ho chváli.

Pri čítaní týchto úryvkov premýšľaj o tom, ako sa o teba Boh postaral uprostred tvojho smútku. Ako ti zostal verný, aj keď si mal chvíle hnevu a zatrpknutosti ako Noémi?