Strata nemá posledné slovoUkážka

Boh je blízko

Dávid, veľký žalmista a izraelský kráľ, prežíva veľkú stratu a reaguje na ňu množstvom emócií. Často volá k Bohu: zmätený, osamelý, vystrašený a zranený. „Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia?“ pýta sa. (Žalm 10,1).

Hoci je ťažké presne určiť, čo Dávid prežíval, keď to písal, vieme, že počas svojho života veľa stratil. Jeho najlepší priateľ zomrel v boji (1 Sam 31), jedno z jeho detí zomrelo v mladom veku (2 Sam 12,15-23) a ďalšie jeho deti ho zradili a opustili (2 Sam 15). Dávid mohol takto volať k Bohu v ktoromkoľvek z týchto okamihov, ale žiaden z nich nebol koncom jeho príbehu.

V žalmoch a príbehoch spojených s Dávidovým životom vidíme, že uprostred smútku vždy nachádza nádej a silu. Boh mu vždy vychádza v ústrety presne tam, kde sa nachádza, a Dávid sa môže radovať a dôverovať Pánovi, aj keď si kladie tieto otázky o Bohu. Dokonca na konci desiatej kapitoly Dávid uznáva: „Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho.“ (Žalm 10,17).

Pri čítaní týchto Dávidových veršov sa povzbuď, že Boh je ti nablízku tak ako Dávidovi.