Žiadna voľná izba v hostinci... Ale všetci sú pozvaní

Autor: Danny Saavedra

„Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo. Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. ... Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.““ — Lukáš 2,6—9, 15 (SEB)

„Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ ... Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ — Matúš 2,2, 10—11 (SEB)

Pamätáš si svoju prvú rodinnú dovolenku? Ja áno! Naša bola výlet do Severnej Karolíny na svadbu. Bolo to tiež prvýkrát, čo sme vzali môjho syna, ktorý mal vtedy asi 17 mesiacov, do lietadla. Ako možno očakávaš, nasledovalo šialenstvo ako zo sitcomu. Náš syn plakal počas letu ako blázon; spali sme u našich blízkych priateľov, ktorí tiež mali ročné dieťa; bolo to celkom dobrodružstvo a vôbec nie také, aké sme očakávali. Ale bol to tiež veľmi zábavný a krásne strávený čas s úžasnými spomienkami, na ktoré sa stále obzeráme a s láskou na ne spomíname.

Viem si predstaviť, aké to bolo pre Máriu a Jozefa... Mimoriadne šialené a hektické, dlhé, namáhavé a plné prekvapení; ale v konečnom výsledku jedna z najúžasnejších spomienok na ich životy. Predstav si to... Mária bola v tomto okamihu pred pôrodom, museli si prichystať oslíka a ísť do Betlehema; do mesta, odkiaľ pochádzajú ich predkovia — z mesta, v ktorom nikdy nežili, kde ešte bývalo niekoľko vzdialených príbuzných, ale pravdepodobne s nikým neboli v úzkom kontakte. Museli len dúfať, že niekto z ich príbuzných bude mať dosť miesta na ich pobyt.

Ale v čase, keď Jozef a Mária prišli do Betlehema, nemal nik z ich príbuzných miesto. Všetky izby boli plné, ale pravdepodobne preto, že boli rodina a pretože Mária bola tehotná ich jeden príbuzný nechal prespať v dolnej miestnosti, kde spali zvieratá. Predstav si niečo ako suterén alebo garáž, kde si necháš psa alebo mačku... alebo kravy a somáre!

Nie je to šialené? Ale je to ešte bláznivejšie... Vieš, kde Ježiš Spasiteľ spal svoju prvú noc na zemi? Nie v modernej kolíske alebo v peknej posteli; bol položený do jaslí, do kŕmneho žľabu, z ktorého jedli hospodárske zvieratá. V súčasnosti je tento žľab často zobrazovaný v Betleheme ako drevený kôš, ale realita je taká, že to bolo skôr ako veľký kváder kameňa ako napájadlo, položený na páre škvárových blokov!

V tú noc nebolo na zemi miesta pre Ježiša a napriek tomu, s pozvaním pastierov z blízkej pastviny a príchodom Mudrcov z Východu, nám Pán ukázal, že všetci sú pozvaní, aby prišli a poklonili sa Ježišovi. Ako to? Zo všetkých, ktorí mohli byť pozvaní z celej židovskej komunity, si Boh vybral skupinu pastierov, aby si vypočuli správu o Ježišovom narodení a uctievali Ho. Pre nás je to veľmi silný obraz, pretože pastieri patrili medzi najnižšie sociálne skupiny.

Premýšľaj, ako im práca pastierov bránila byť súčasťou hlavného prúdu židovskej spoločnosti, od slávnostného očisťovania a často dokonca od dodržiavania všetkých náboženských sviatkov a zvykov. A predsa, pozvaní boli títo pastieri, starajúci sa o ovce, ktoré by sa jedného dňa použili ako obete v chráme. Ako výstižne povedal John MacArthur, „Aké je príhodné, že boli prvými, ktorí poznali Božieho Baránka!“

Ešte významnejší by pre nás dnes bol príchod mudrcov, skupiny babylonských/perzských kňazov a astrológov, ktorí sa odvážne vydali na cestu za hviezdou pri hľadaní Kráľa. Ale je tu zápletka: Títo mudrci boli pohania, nežidia. Dôverovali Božiemu slovu natoľko, že opustili svoju zem a hľadali prisľúbeného Mesiáša. Hľadali Ho vo viere celým srdcom a veľmi sa radovali, keď sa k Nemu dostali. Keď Ho našli v celej svojej skromnej kráse, ponúkli Mu mimoriadne cenné dary hodné kráľa. Toto nám ukazuje, že všetci sme vítaní pri Ježišových nohách, slávnom Božom dare, Mesiášovi a Kráľovi. Všetci sme vítaní, aby sme Ho prišli uctievať a mohli byť spasení!

Tieto Vianoce sa modlím, aby sme prijali rovnakú mentalitu. Modlím sa, aby sme videli ľudí bez ohľadu na ich zázemie, vieru alebo životný štýl s rovnakou láskou, súcitom a láskavosťou, s akou to robí Ježiš. A modlím sa, aby sme rovnako ako hviezda, ktorá viedla mudrcov k Ježišovi, mohli byť svetlom sveta, ktoré priťahuje ľudí, aby uctievali nášho Kráľa!