Vyvolený: Každodenne si pripomínaj EvanjeliumUkážka

Takmer mi z rúk vypadla kniha, keď som čítal preklad Davida Bentley Harta slova "požehnaný" v Biblii. Tento slávny učenec hovorí o tom, ako slovo požehnaný stratilo svoj význam v našej kultúre: je používané viac-menej ako "šťastný" alebo "úspešný". Namiesto toho Hart ukazuje, že pravý význam je bližšie slovu blažený alebo stavu strhujúceho šťastia.

Toto je čo to, Boh pre nás urobil v evanjeliu: Dal nám všetko večné požehnanie, ktoré si vieme predstaviť, aby sme bolí plní blaženosti.

Je to naša každodenná voľba, náš každodenný zápas, naša každodenná skúška, či si budeme pripomínať, uvedomovať a žiť v tejto realite, alebo nie.

Nezávisí to na okolnostiach. Naozaj nie. Mladý muž, Meisha, ma tomu naučil spôsobom, na ktorý nikdy nezabudnem.

Meisha bol utečencom vo vojnou zničenej krajine. Jeho dedina a všetko, čo kedy poznal, bolo zničené utláčateľskou armádou, a on bol donútený pracovať ako nosič, nosiaci zásoby vojakov daždivou džungľou, zatiaľ čo sa neustále pozeral na hlaveň pušky — podobne ako za čias Ježiša, keď rímsky vojak nútil človeka niesť niekoľko míľ jeho výstroj. 

Jedného dňa vojak so zbraňou donútil Meishu odstrániť nášľapnú mínu. Mína vybuchla a Meisha v okamihu prišiel o obe ruky a obe oči. Nechali ho tam, mysliac si, že je mŕtvy, avšak on nezomrel.

Pred niekoľkými rokmi sa s ním ktosi podelil o príbeh o trpiacom Spasiteľovi. Stotožnil sa s Bohom, ktorý pozná jeho bolesť. Jeho život bol úžasne pretvorený.

Meisha bol tak blažene vzrušený z evanjelia, že ho ľudia vodili z jedného utečeneckého tábora do druhého, aby sa mohol podeliť o evanjelium s tými, ktorí o Ježišovi ešte nepočuli.

Meishova radosť je nákazlivá. Je oveľa šťastnejší než väčšina ľudí, ktorí vidia, majú obe ruky a neprežívajú v chudobe v utečeneckom tábore. Jeho radosť pramení v jeho vďačnosti za kríž. Meisha vie, že čoskoro bude s Kristom naveky.

Meisha rozlieva blaženosť evanjelia uprostred utečeneckého tábora. Stelesňuje slová apoštola Pavla, ktorý hovorí, "Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy" (2. List Korinťanom 4,17).