Vyvolený: Každodenne si pripomínaj EvanjeliumUkážka

Môj priateľ Ryan zdieľal príbeh o mužovi menom pán Bi, ktorý bol profesorom na Univerzite v Pekingu, známej ako "Harvard Číny". V triede pred skupinou študentov povedal vtip o Komunistickej strane. Jeden zo študentov tento vtip nahlásil na polícii. Nasledujúci deň dôstojníci vnikli do kancelárie pána Bi a odviedli ho do ďalekého, chladného Komunistického väzenia — bez varovania, bez súdneho procesu.

Ráno sa zobudil ako profesor predsedajúci jednej z najprestížnejších akademických pozícií na svete. Po zotmení bol za mrežami vo väzení. Čínske väznice v tom čase boli jedny z najhorších miest na svete — otrasné brlohy plné ochorení, tortúry a smrti. Pán Bi rýchlo prepadol depresii a zúfalstvu. Jeho depresie viedli po niekoľkých týždňoch k myšlienkam o samovražde. Jedno poobedie, zatemnený smútkom, odkráčal k oknu jeho väzenskej cely na ôsmom poschodí. Číňania nedávali okná na vyššie poschodia väzenských ciel. Keď sa väzeň rozhodol vyskočiť, nebol to problém.

Srdce pána Bi-ho bilo o preteky, ako premýšľal nad skokom. A potom sa to stalo. Počul slabý hlas hovoriť, "Nechoď. Nechoď. Nechoď." Nešťastný sa posadil do stredu svojej cely.

Tam, na tvrdej podlahe, mu začali behať po rozume spomienky. Jeho priateľ, zahraničný profesor, ktorý bol kresťan, s ním zdieľal Evanjelium. Pán Bi sa modlil, "Ježiš, pokiaľ naozaj si, prosím o odpustenie a mier, ktorý si prisľúbil, ako mi povedal môj priateľ. Na oplátku Ti ponúkam môj život a budem Ti slúžiť."

Pozrel hore, a "Obloha nikdy nebola modrejšia, slnko nikdy nebolo jasnejšie skrz otvorené okno, a v mojom srdci sa prebúdzala radosť, akú som nikdy predtým necítil."

Tento vynikajúci profesor zahodil všetky vlastné námietky bokom a zakričal, "V Ježišovi Kristovi mám svetlú budúcnosť!" Počuli to strážnici a povedali mu, aby stíchol. Ale jeho radosť nemohla byť ovládaná. Kričal to znovu a znovu, až kým neprišli do jeho cely a nezbili ho.

Osoba vo väznici oslobodená vierou v Evanjelium Ježiša je slobodnejšia, než akákoľvek osoba mimo väznice bez Evanjelia.

Pán Bi bol nakoniec prepustený a založil niekoľko sirotincov vo vnútrozemskej Číne; staral sa o chudobných a viedol ich ku Kristovi. V Ježišovi Kristovi mal svetlú budúcnosť. Do dnešného dňa, keď ho stretneš, je jeho radosť stále nákazlivá. A povie ti, že radosť, ktorú mal vo väzení, je stále tá istá do dnešného dňa.

Každá osoba občas cíti, akoby bola vo väzení vlastných výtvorov — v pasci myšlienok, zvykov, skutkov a obťažujúcej minulosti, ktorá nás nenechá ísť.

Evanjelium nás učí, že najhoršie zo všetkých väzení je to, ktoré si vytvárame sami. Cely tohto väzenia sú zahradené našimi neistotami, s hlbokým povedomím, že niečo v nás nie je správne, že niečo je zlomené. Nosíme si ho ako reťaz okolo krku. Je to ľudský stav.

Zmení sa to, len ak sa rozhodneme pre drastickú zmenu.

Evanjelium je najdrastickejšie zo všetkých opatrení. Je to krvavý kríž. Je to smrť samotného Boha kvôli nám samým. Je to senzačná porážka smrti samotnej v úžasnom zmŕtvychvstaní, aby nám ukázala Božiu lásku a silu skrz celú večnosť.

Písmo nám pripomína, že musíme venovať pozornosť tomu, čo počúvame, hlavne pokiaľ ide o veci z Písma (Hebrejom 2,1). Najdôležitejšie prikázanie, ktoré budeš kedy presadzovať, je to, ktoré budeš žiť celým srdcom, denne pripomínajúc tvojmu srdcu, "Mám svetlú budúcnosť v Ježišovi Kristovi."