Vytrvalosť svätých

Westminsterské vyznanie viery opisuje vytrvalosť svätých takto: „Tí, ktorých Boh prijal vo svojom milovanom, účinne povolal a posvätil svojím Duchom, nemôžu ani úplne, ani definitívne vypadnúť zo stavu milosti, ale určite v ňom vytrvajú až do konca a budú večne spasení.“ Ján 10,28-29 hovorí: „Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.“ Aká je to úžasná skutočnosť! Ten, kto je skutočne spasený, vytrvá až do konca a nestratí svoje spasenie. Neznamená to, že Boh čaká, či vytrváš až do konca, a ak nie, stratíš spasenie… „Boh ťa úplne ospravedlňuje skrze živú vieru. Je to druh viery, ktorá vytrvá a prináša ovocie v poslušnosti viery… Boh pracuje na tom, aby Jeho vyvolený vytrval“ (Túžba po Bohu). Keď si sa narodil z Boha, si naveky zapečatený.

Westminsterské vyznanie viery ďalej hovorí, že „toto vytrvanie svätých nezávisí od ich vlastnej slobodnej vôle, ale od nemennosti rozhodnutia o vyvolení, ktoré vyplýva zo slobodnej a nemennej lásky Boha Otca, od účinnosti zásluh a príhovoru Ježiša Krista, od zotrvania Ducha a Božieho semena v nich a od povahy zmluvy milosti, z čoho vyplýva aj jej istota a neomylnosť.“ Všetci Boží vyvolení môžu mať istotu, takže aj ty, že tvoje spasenie Bohom prostredníctvom Ježišovho vykúpenia, vyliatia Jeho Ducha a zmluvy milosti závisí od Neho… nie od teba (Jeremiáš 32,40). Akú nesmiernu istotu máš vďaka Ježišovi, ktorý vzal na seba trest za tvoj hriech. On bol tým, kto sa postaral o tvoju bezúhonnosť. 

Samozrejme, že zhrešíš. Od sveta sa však odlišuješ tým, že v tebe prebýva Duch Svätý, ktorý ťa neustále posväcuje. Nikdy sa nesmieš zmieriť so svojím hriechom; je potrebné sa všemožne snažiť vzdaľovať sa od neho, aby si ho nenávidel. Je upokojujúce vedieť, že keď som Kristov, nemôžem ani úplne, ani definitívne vypadnúť zo stavu milosti. Vďaka tomu, že je v tebe Jeho Duch, vytrváš až do konca (1 Jánov 3,9). Nie naša oddanosť, ale Jeho neustála práca je to, čo nás chráni pred pádom (Filipanom 1,6). Som vďačný Pánovi za Jeho božskú moc, ktorú nám milostivo dáva, aby sme mohli zomierať sami sebe a rásť vo viere, spravodlivosti a porozumení. Po objavení reformovanej teológie a pochopení učenia o milosti je mojou nádejou na spasenie iba Kristus. Písmo mi hovorí, že vďaka Jeho milosti a bezpodmienečnému vyvoleniu nemôžem byť nikdy vytrhnutý z Jeho ruky. Prestal som hľadať istotu svojho spasenia v sebe, pretože v tom žiadna istota nie je. Som skazený hriešnik, bezpodmienečne vyvolený Bohom, vykúpený Kristom, premožený neodolateľnou milosťou. Moja večná istota závisí od ospravedlnenia, ktoré mi poskytuje Boh. Božia zachovávajúca milosť preniká až do špiku kostí mojej existencie. Keď sa na Neho pozerám, verím, že nikdy nevypadnem z Jeho večného náručia. Keď skutočne veríš v Ježiša, nemusíš sa obávať, že by si niekedy stratil svoje spasenie. Toto myslenie je nebiblické a podkopáva totálne ospravedlňujúcu smrť za hriech, ktorou za teba Kristus zaplatil. Rimanom 8,30 hovorí: „A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj ospravedlnil.”

Hannah Colton

Otázky na diskusiu do denníka:

1. Ako môžeš zotrvávať vo vytrvalosti?

2. Vytrvalosť súvisí s večným životom. Keď ide o večný život, ako o ňom premýšľaš ty?

3. Čo si myslíš, do akej miery závisí vytrvalosť od tvojich schopností?

4. Čo si vyžaduje vytrvalosť?

5. O čom hovorí táto doktrína?

Viac naVytrvalosť svätých