Rút 2:14-23
Rút 2:14-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“ Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa. Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“ Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.
Rút 2:14-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“ Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa. Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“ Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.
Rút 2:14-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: „Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!“ Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo. Keď vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: „Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí! Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!“ Tak zbierala klásky do večera a keď vymlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa. Keď jej svokra videla, koľko nazbierala, a keď okrem toho vyňala a podala, čo jej zvýšilo, keď sa nasýtila, vravela jej svokra: „Kdeže si zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný človek, ktorý sa staral o teba!“ Vtedy oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: „Meno muža, u ktorého som dnes pracovala, je Bóz.“ Noemi povedala svojej neveste: „Nech Pán požehná človeka, ktorý neodoprel svoju dobrotu ani živým, ani mŕtvym!“ A vravela ďalej: „Ten človek je naším príbuzným, jedným z tých, čo sú zaviazaní konať za nás krvnú pomstu.“ A Moabka Rút rozprávala ďalej: „Aj to mi ešte povedal: »Drž sa mojich služobníkov, kým nedokončia celú moju žatvu!«“ Noemi povedala svojej neveste: „Dobre je to, dcéra moja. Chodievaj von s jeho služobnicami a nik ťa nebude hrešiť na poli niekoho iného.“ Tak sa držala pri zbieraní klasov Bózových služobníc až do ukončenia žatvy jačmeňa a žatvy pšenice. Potom bývala pri svojej svokre.
Rút 2:14-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď bol čas jesť, Bóaz jej povedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sadla vedľa žencov, podal jej pražené zrno a ona jedla. Keď sa nasýtila, zvyšok si nechala.Keď vstala zbierať klasy, Bóaz prikázal svojim sluhom: Vy ju nezahanbujte! Nech zbiera aj medzi snopmi!Ba naschvál navyťahujte jej aj zo snopov a nechajte tak! Keď bude zbierať, nedohovárajte jej!Tak zbierala na poli až do večera. Keď vymlátila, čo nazbierala, bola toho éfa jačmeňa.Vzala to a šla do mesta. Svokra videla, čo nazbierala. Potom vybrala a dala jej, čo jej ostalo, keď sa nasýtila.Vtedy jej svokra povedala: Kde si dnes zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Potom oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. Vtedy povedala Noémi svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neodoprel svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Potom jej Noémi povedala: Ten muž je náš príbuzný a patrí k tým, ktorí sú povinní vykúpiť náš majetok.Vtedy povedala Moábka Rút: Aj toto mi ešte povedal: Pridŕžaj sa mojich sluhov, kým nepožnú všetko, čo je moje!Vtedy povedala Noémi neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že vychádzaš s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.A pridŕžala sa Bóazových služobníc pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. A bývala u svojej svokry.