Rút 2:14-23

Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“ Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa. Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“ Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.