Rút 2:14-23

Keď bol čas jesť, Bóaz jej povedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sadla vedľa žencov, podal jej pražené zrno a ona jedla. Keď sa nasýtila, zvyšok si nechala.Keď vstala zbierať klasy, Bóaz prikázal svojim sluhom: Vy ju nezahanbujte! Nech zbiera aj medzi snopmi!Ba naschvál navyťahujte jej aj zo snopov a nechajte tak! Keď bude zbierať, nedohovárajte jej!Tak zbierala na poli až do večera. Keď vymlátila, čo nazbierala, bola toho éfa jačmeňa.Vzala to a šla do mesta. Svokra videla, čo nazbierala. Potom vybrala a dala jej, čo jej ostalo, keď sa nasýtila.Vtedy jej svokra povedala: Kde si dnes zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Potom oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. Vtedy povedala Noémi svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neodoprel svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Potom jej Noémi povedala: Ten muž je náš príbuzný a patrí k tým, ktorí sú povinní vykúpiť náš majetok.Vtedy povedala Moábka Rút: Aj toto mi ešte povedal: Pridŕžaj sa mojich sluhov, kým nepožnú všetko, čo je moje!Vtedy povedala Noémi neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že vychádzaš s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.A pridŕžala sa Bóazových služobníc pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. A bývala u svojej svokry.