Žalmy 105:1-45
Žalmy 105:1-45 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, vy, potomstvo Abraháma, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. Večne pamätá na svoju zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, ako zákon ju určil Jákobovi, Izraelovi ako večnú zmluvu, keď povedal: „Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.“ Keď ich bol ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli v nej len cudzincami, keď putovali od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: „Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!“ Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba, poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do otroctva. Nohy mu zovreli do okov, hrdlo mu zvierali v železách, kým sa nesplnilo jeho slovo, kým reč Hospodina nepotvrdila jeho nevinu. Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil. Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom, aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. Potom prišiel do Egypta Izrael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine. Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci, ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom. Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil. Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine. Poslal tmu a zotmelo sa, a predsa sa protivili jeho slovám. Ich vody premenil na krv a rybám dal zahynúť. Množstvo žiab zaplavilo krajinu, ba aj kráľovské komnaty. Povedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie. Krupobitie zoslal miesto dažďa, plamene ohňa na ich krajinu. Zničil im vinič i figovníky, polámal stromy na ich území. Povedal a prileteli kobylky, nespočetné roje pažravého hmyzu. Požrali im všetku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny. V krajine im pozabíjal všetko prvorodené, prvotinu každej sily. Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo. Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach. Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc. Keď žiadali, nahnal im prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka. Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním. Dal im krajiny pohanov, dostali plody lopoty národov, aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja!
Žalmy 105:1-45 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, vy, potomstvo Abraháma, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. Večne pamätá na svoju zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, ako zákon ju určil Jákobovi, Izraelovi ako večnú zmluvu, keď povedal: „Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.“ Keď ich bol ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli v nej len cudzincami, keď putovali od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: „Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!“ Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba, poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do otroctva. Nohy mu zovreli do okov, hrdlo mu zvierali v železách, kým sa nesplnilo jeho slovo, kým reč Hospodina nepotvrdila jeho nevinu. Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil. Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom, aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. Potom prišiel do Egypta Izrael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine. Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci, ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom. Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil. Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine. Poslal tmu a zotmelo sa, a predsa sa protivili jeho slovám. Ich vody premenil na krv a rybám dal zahynúť. Množstvo žiab zaplavilo krajinu, ba aj kráľovské komnaty. Povedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie. Krupobitie zoslal miesto dažďa, plamene ohňa na ich krajinu. Zničil im vinič i figovníky, polámal stromy na ich území. Povedal a prileteli kobylky, nespočetné roje pažravého hmyzu. Požrali im všetku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny. V krajine im pozabíjal všetko prvorodené, prvotinu každej sily. Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo. Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach. Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc. Keď žiadali, nahnal im prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka. Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním. Dal im krajiny pohanov, dostali plody lopoty národov, aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja!
Žalmy 105:1-45 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
ALELUJA. Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi. Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár. Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst, vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho. On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi. Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú, keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“ Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu, nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim: „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“ Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba. Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom; no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť. Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov; ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku, aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine. Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov. Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil. A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine. Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili. Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby. Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho. Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre. Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny. A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území. Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí. Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu. A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily. Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol. Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci. Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba. Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka. Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním. A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov, aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.
Žalmy 105:1-45 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi! Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divných skutkoch! Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo Hospodina hľadajú! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Spomínajte na Jeho divné skutky, ktoré robil, na znamenie a súdy Jeho úst, vy, potomstvo Abraháma, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, po celej zemi Jeho súdy. "Na svoju zmluvu večne pamätá, slovo, čo vydal pre tisíc rodov príkazom; "čo s Abrahámom uzavrel, a na prísahu Izákovi, čo stvrdil ako zákon Jákobovi na večnú zmluvu pre Izrael: Tebe dám Kanaán ako váš dedičný podiel. Keď ich bolo ešte počtom málo, hŕstočka len, a k tomu cudzí v nej, keď tiahli od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, nikomu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich potrestal: Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom! A keď privolal hlad do zeme a zlámal všetku palicu chleba, poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. V klade mu zvierali nohy, dostal sa do želiez, kým sa len nesplnilo jeho slovo a reč Hospodinova ho neospravedlnila. Kráľ poslal, dal ho rozviazať, národov vládca prepustil ho. Nad vlastným domom stanovil ho pánom, vládcom nad celým svojím majetkom, aby poúčal podľa svojej vôle jeho kniežatá a jeho starcov učil múdrosti. Tak prišiel Izrael do Egypta a Jákob bol hosťom v krajine Chámovej, urobil ľud svoj veľmi plodným a silnejším než boli jeho protivníci. Zvrátil im srdce, aby nenávideli Jeho ľud, úklady strojili Jeho služobníkom. Mojžiša poslal, svojho sluhu, Árona, ktorého si vyvolil. Tí robili medzi nimi Jeho znamenia, zázraky v kraji Chámovom. "Poslal tmu - zotmilo sa; ale sprotivili sa Jeho slovám. "Ich vody na krv premenil a usmrtil im ryby. Krajina hemžila sa žabami ešte aj v dvoranách ich kráľov. Riekol, a priletel hmyz, komáre na celé ich územie. Kamenec poslal miesto dažďa, plamenný oheň do ich zeme. Vinič im zbil, aj figovníky, stromy polámal na ich území. "Riekol, a prišli kobylky, pažravý hmyz bez počtu; "požrali im všetku byľ v krajine, požrali im plodiny poľa. Pobil im v kraji všetko prvorodené, prvotiny všetkej ich mužnej sily. Ich však vyviedol so striebrom a zlatom, nebol v ich kmeňoch klesajúci. Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo ich pochytil strach pred nimi. Rozprestrel oblak ako prikrývadlo a oheň, aby osvecoval noc. Žiadali, a priviedol prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu - tiekli vody a valila sa rieka vyprahnutou zemou. Lebo si spomenul na svoje sväté slovo, na svojho sluhu Abraháma. Tak vyviedol ľud svoj v radosti, za plesania svojich vyvolených. "Dal im krajiny pohanov; zdedili plody trudu národov, "aby dbali na Jeho ustanovenia a zachovávali Jeho zákony. Haleluja!
