Ďakujte Hospodinovi,
vzývajte Jeho meno!
Hlásajte Jeho skutky
medzi národmi!
Spievajte a hrajte Mu!
Rozprávajte
o všetkých Jeho divných skutkoch!
Chváľte sa Jeho svätým menom!
Nech sa raduje srdce tých,
čo Hospodina hľadajú!
Dopytujte sa na Hospodina
a na Jeho silu,
hľadajte ustavične Jeho tvár!
Spomínajte na Jeho divné skutky,
ktoré robil,
na znamenie a súdy Jeho úst,
vy, potomstvo Abraháma,
Jeho sluhu,
synovia Jákobovi, Jeho vyvolení!
On, Hospodin, je náš Boh,
po celej zemi Jeho súdy.
"Na svoju zmluvu večne pamätá,
slovo, čo vydal
pre tisíc rodov príkazom;
"čo s Abrahámom uzavrel,
a na prísahu Izákovi,
čo stvrdil ako zákon Jákobovi
na večnú zmluvu pre Izrael:
Tebe dám Kanaán
ako váš dedičný podiel.
Keď ich bolo ešte počtom málo,
hŕstočka len, a k tomu cudzí v nej,
keď tiahli od národa k národu,
z jedného kráľovstva k inému ľudu,
nikomu nedovolil utláčať ich,
aj kráľov pre nich potrestal:
Nedotýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom!
A keď privolal hlad do zeme
a zlámal všetku palicu chleba,
poslal pred nimi muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.
V klade mu zvierali nohy,
dostal sa do želiez,
kým sa len nesplnilo jeho slovo
a reč Hospodinova
ho neospravedlnila.
Kráľ poslal, dal ho rozviazať,
národov vládca prepustil ho.
Nad vlastným domom
stanovil ho pánom,
vládcom
nad celým svojím majetkom,
aby poúčal podľa svojej vôle
jeho kniežatá
a jeho starcov učil múdrosti.
Tak prišiel Izrael do Egypta
a Jákob bol hosťom
v krajine Chámovej,
urobil ľud svoj veľmi plodným
a silnejším než boli jeho protivníci.
Zvrátil im srdce,
aby nenávideli Jeho ľud,
úklady strojili Jeho služobníkom.
Mojžiša poslal, svojho sluhu,
Árona, ktorého si vyvolil.
Tí robili medzi nimi Jeho znamenia,
zázraky v kraji Chámovom.
"Poslal tmu - zotmilo sa;
ale sprotivili sa Jeho slovám.
"Ich vody na krv premenil
a usmrtil im ryby.
Krajina hemžila sa žabami
ešte aj v dvoranách ich kráľov.
Riekol, a priletel hmyz,
komáre na celé ich územie.
Kamenec poslal miesto dažďa,
plamenný oheň do ich zeme.
Vinič im zbil, aj figovníky,
stromy polámal na ich území.
"Riekol, a prišli kobylky,
pažravý hmyz bez počtu;
"požrali im všetku byľ v krajine,
požrali im plodiny poľa.
Pobil im v kraji všetko prvorodené,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Ich však vyviedol
so striebrom a zlatom,
nebol v ich kmeňoch klesajúci.
Egypt sa radoval, keď vychádzali,
lebo ich pochytil strach pred nimi.
Rozprestrel oblak ako prikrývadlo
a oheň, aby osvecoval noc.
Žiadali, a priviedol prepelice,
sýtil ich nebeským chlebom.
Otvoril skalu - tiekli vody
a valila sa rieka vyprahnutou zemou.
Lebo si spomenul
na svoje sväté slovo,
na svojho sluhu Abraháma.
Tak vyviedol ľud svoj v radosti,
za plesania svojich vyvolených.
"Dal im krajiny pohanov;
zdedili plody trudu národov,
"aby dbali na Jeho ustanovenia
a zachovávali Jeho zákony.
Haleluja!