Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Žalmy 105:1-45

Žalmy 105:1-45 - Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, vy, potomstvo Abraháma, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. Večne pamätá na svoju zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, ako zákon ju určil Jákobovi, Izraelovi ako večnú zmluvu, keď povedal: „Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.“ Keď ich bol ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli v nej len cudzincami, keď putovali od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: „Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!“ Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba, poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do otroctva. Nohy mu zovreli do okov, hrdlo mu zvierali v železách, kým sa nesplnilo jeho slovo, kým reč Hospodina nepotvrdila jeho nevinu. Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil. Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom, aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. Potom prišiel do Egypta Izrael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine. Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci, ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom. Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil. Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine. Poslal tmu a zotmelo sa, a predsa sa protivili jeho slovám. Ich vody premenil na krv a rybám dal zahynúť. Množstvo žiab zaplavilo krajinu, ba aj kráľovské komnaty. Povedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie. Krupobitie zoslal miesto dažďa, plamene ohňa na ich krajinu. Zničil im vinič i figovníky, polámal stromy na ich území. Povedal a prileteli kobylky, nespočetné roje pažravého hmyzu. Požrali im všetku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny. V krajine im pozabíjal všetko prvorodené, prvotinu každej sily. Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo. Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach. Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc. Keď žiadali, nahnal im prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka. Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním. Dal im krajiny pohanov, dostali plody lopoty národov, aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja!

Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, vy, potomstvo Abraháma, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. Večne pamätá na svoju zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, ako zákon ju určil Jákobovi, Izraelovi ako večnú zmluvu, keď povedal: „Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.“ Keď ich bol ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli v nej len cudzincami, keď putovali od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: „Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!“ Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba, poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do otroctva. Nohy mu zovreli do okov, hrdlo mu zvierali v železách, kým sa nesplnilo jeho slovo, kým reč Hospodina nepotvrdila jeho nevinu. Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil. Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom, aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. Potom prišiel do Egypta Izrael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine. Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci, ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom. Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil. Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine. Poslal tmu a zotmelo sa, a predsa sa protivili jeho slovám. Ich vody premenil na krv a rybám dal zahynúť. Množstvo žiab zaplavilo krajinu, ba aj kráľovské komnaty. Povedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie. Krupobitie zoslal miesto dažďa, plamene ohňa na ich krajinu. Zničil im vinič i figovníky, polámal stromy na ich území. Povedal a prileteli kobylky, nespočetné roje pažravého hmyzu. Požrali im všetku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny. V krajine im pozabíjal všetko prvorodené, prvotinu každej sily. Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo. Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach. Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc. Keď žiadali, nahnal im prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka. Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním. Dal im krajiny pohanov, dostali plody lopoty národov, aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja!

Žalmy 105:1-45

Žalmy 105:1-45