Žalmy 102:1-28
Žalmy 102:1-28 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Hospodin, počuj moju modlitbu, kiež moje volanie k tebe prenikne! Neskrývaj svoju tvár predo mnou v deň súženia, nakloň ku mne ucho, keď volám, rýchlo mi odpovedz! Veď moje dni sa rozplynuli ako dym, kosti mám žeravé ako pahreba. Srdce mi usychá ako pokosená tráva, aj chlieb už zabúdam jesť. Od samého vzdychania mi telo vyschlo na kosť. Podobám sa pelikánovi na púšti, som ako sova v rozvalinách. Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche. Celý deň ma tupia moji nepriatelia, znevažujú ma tí, čo proti mne zúria. Veď popol jem ako chlieb, nápoj si riedim slzami pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil. Moje dni sú ako predĺžený tieň, usychám ako bylina. Ty však, Hospodin, zostávaš naveky, tvoja pamiatka je z pokolenia na pokolenie. Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa. Tvoji sluhovia milujú jeho kamene, ľútosť ich zviera nad jeho troskami. Báť sa budú pohania tvojho mena, Hospodin, a všetci králi zeme tvojej slávy, pretože Hospodin znova vystavia Sion a ukáže sa vo svojej sláve. Skloní sa k modlitbe opustených a nepohrdne ich modlitbou. Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia, aby znova stvorený ľud chválil Hospodina, že pozrel zo svojej vznešenej svätyne, že Hospodin hľadel z neba na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil odsúdených na smrť, aby meno Hospodina oznámili na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme, keď sa zhromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi. Na ceste mi podlomil silu, skrátil moje dni. Hovorím: „Môj Bože, neber ma v polovici mojich dní!“ Tvoje roky pretrvávajú z pokolenia na pokolenie. Pradávno si založil zem, aj nebesia sú dielo tvojich rúk. Tie sa pominú, ty ostaneš, všetko sa rozpadne ako rúcho, vymeníš ich ako odev, zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky sú bez konca.
Žalmy 102:1-28 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Hospodin, počuj moju modlitbu, kiež moje volanie k tebe prenikne! Neskrývaj svoju tvár predo mnou v deň súženia, nakloň ku mne ucho, keď volám, rýchlo mi odpovedz! Veď moje dni sa rozplynuli ako dym, kosti mám žeravé ako pahreba. Srdce mi usychá ako pokosená tráva, aj chlieb už zabúdam jesť. Od samého vzdychania mi telo vyschlo na kosť. Podobám sa pelikánovi na púšti, som ako sova v rozvalinách. Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche. Celý deň ma tupia moji nepriatelia, znevažujú ma tí, čo proti mne zúria. Veď popol jem ako chlieb, nápoj si riedim slzami pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil. Moje dni sú ako predĺžený tieň, usychám ako bylina. Ty však, Hospodin, zostávaš naveky, tvoja pamiatka je z pokolenia na pokolenie. Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa. Tvoji sluhovia milujú jeho kamene, ľútosť ich zviera nad jeho troskami. Báť sa budú pohania tvojho mena, Hospodin, a všetci králi zeme tvojej slávy, pretože Hospodin znova vystavia Sion a ukáže sa vo svojej sláve. Skloní sa k modlitbe opustených a nepohrdne ich modlitbou. Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia, aby znova stvorený ľud chválil Hospodina, že pozrel zo svojej vznešenej svätyne, že Hospodin hľadel z neba na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil odsúdených na smrť, aby meno Hospodina oznámili na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme, keď sa zhromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi. Na ceste mi podlomil silu, skrátil moje dni. Hovorím: „Môj Bože, neber ma v polovici mojich dní!“ Tvoje roky pretrvávajú z pokolenia na pokolenie. Pradávno si založil zem, aj nebesia sú dielo tvojich rúk. Tie sa pominú, ty ostaneš, všetko sa rozpadne ako rúcho, vymeníš ich ako odev, zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky sú bez konca.
Žalmy 102:1-28 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Hospodin, počuj moju modlitbu, kiež moje volanie k tebe prenikne! Neskrývaj svoju tvár predo mnou v deň súženia, nakloň ku mne ucho, keď volám, rýchlo mi odpovedz! Veď moje dni sa rozplynuli ako dym, kosti mám žeravé ako pahreba. Srdce mi usychá ako pokosená tráva, aj chlieb už zabúdam jesť. Od samého vzdychania mi telo vyschlo na kosť. Podobám sa pelikánovi na púšti, som ako sova v rozvalinách. Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche. Celý deň ma tupia moji nepriatelia, znevažujú ma tí, čo proti mne zúria. Veď popol jem ako chlieb, nápoj si riedim slzami pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil. Moje dni sú ako predĺžený tieň, usychám ako bylina. Ty však, Hospodin, zostávaš naveky, tvoja pamiatka je z pokolenia na pokolenie. Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa. Tvoji sluhovia milujú jeho kamene, ľútosť ich zviera nad jeho troskami. Báť sa budú pohania tvojho mena, Hospodin, a všetci králi zeme tvojej slávy, pretože Hospodin znova vystavia Sion a ukáže sa vo svojej sláve. Skloní sa k modlitbe opustených a nepohrdne ich modlitbou. Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia, aby znova stvorený ľud chválil Hospodina, že pozrel zo svojej vznešenej svätyne, že Hospodin hľadel z neba na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil odsúdených na smrť, aby meno Hospodina oznámili na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme, keď sa zhromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi. Na ceste mi podlomil silu, skrátil moje dni. Hovorím: „Môj Bože, neber ma v polovici mojich dní!“ Tvoje roky pretrvávajú z pokolenia na pokolenie. Pradávno si založil zem, aj nebesia sú dielo tvojich rúk. Tie sa pominú, ty ostaneš, všetko sa rozpadne ako rúcho, vymeníš ich ako odev, zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky sú bez konca.
Žalmy 102:1-28 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Modlitba utláčaného, ktorý v súžení prednáša Pánovi svoje žiale. Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe. Neskrývaj svoju tvár predo mnou; v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. Kedykoľvek ťa budem vzývať, čím skôr ma vypočuj. Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mám rozpálené sťa pahreba. Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb. Od samého náreku som iba kosť a koža. Som ako pelikán na púšti, ako kuvik uprostred zrúcanín. Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche. Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne. Veď popol jedávam ako chlieb a nápoj miešam so slzami; to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil. Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva. Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie. Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas. Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami. Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi; lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve. Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami. Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi Pána. Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem; čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu, aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu, keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi. Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie. Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa. Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
Žalmy 102:1-28 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom. Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba! "V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj! "Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba. "Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť. "Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu. "Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách. "Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche. "Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne. "Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami "pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol. "Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina. Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod. "Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa, "lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek. Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy. Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve. K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou. Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina. Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti, aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme, keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi. Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni. Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky. Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk. "Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa. "Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú.