Žalmy 102:1-28

Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom. Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba! "V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj! "Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba. "Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť. "Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu. "Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách. "Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche. "Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne. "Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami "pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol. "Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina. Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod. "Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa, "lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek. Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy. Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve. K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou. Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina. Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti, aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme, keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi. Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni. Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky. Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk. "Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa. "Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú.