Náreky 3:25-57
Náreky 3:25-57 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc. Dobré je pre muža, ak nesie jarmo od svojej mladosti. Nech sedí sám a mlčí, keď mu ho nasadil. Nech do prachu položí svoje ústa, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. Veď Pán nezavrhuje naveky, ak zarmúti, zľutuje sa vo svojej veľkej láske, pretože neponižuje a nezarmucuje ľudských synov z rozmaru. Keď niekto nohami šliape po všetkých väznených v zemi, keď sa prekrúcajú ľudské práva pred tvárou Najvyššieho, keď sa krivdí človeku pri jeho súdnom spore, či to Pán nevidí? Kto niečo povie a stane sa bez toho, aby Pán rozkázal? Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi! Pozdvihnime srdcia na dlaniach k Bohu na nebesiach! My sme sa spreneverili a boli sme spurní, a ty si neodpustil. Skryl si sa v hneve a prenasledoval si nás, zabíjal bez súcitu. Skryl si sa v oblaku, aby k tebe neprenikla modlitba. Smeti a odpad si z nás urobil medzi národmi. Všetci naši nepriatelia na nás otvárali ústa. Hrôza a jama na nás čakala, spustnutie a skaza. Moje oči prelievajú potoky vôd nad skazou dcéry môjho ľudu. Oko mi slzí a neustáva, kým nezhliadne a nepozrie Hospodin z nebies. Oko mi zarmucuje dušu pre všetky dcéry môjho mesta. Moji nepriatelia na mňa poľovali bez príčiny ako na vtáča. Môj život umlčali v jame, privalili ma kameňom, naliali mi vodu až nad hlavu, takže som povedal: „Som stratený!“ Z najhlbšej jamy som vzýval tvoje meno, Hospodin. Počul si môj hlas: „Nezakrývaj si uši pred mojím vzdychom, pred mojím volaním o pomoc!“ Bol si nablízku, keď som volal. Povedal si: „Neboj sa!“
Náreky 3:25-57 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc. Dobré je pre muža, ak nesie jarmo od svojej mladosti. Nech sedí sám a mlčí, keď mu ho nasadil. Nech do prachu položí svoje ústa, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. Veď Pán nezavrhuje naveky, ak zarmúti, zľutuje sa vo svojej veľkej láske, pretože neponižuje a nezarmucuje ľudských synov z rozmaru. Keď niekto nohami šliape po všetkých väznených v zemi, keď sa prekrúcajú ľudské práva pred tvárou Najvyššieho, keď sa krivdí človeku pri jeho súdnom spore, či to Pán nevidí? Kto niečo povie a stane sa bez toho, aby Pán rozkázal? Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi! Pozdvihnime srdcia na dlaniach k Bohu na nebesiach! My sme sa spreneverili a boli sme spurní, a ty si neodpustil. Skryl si sa v hneve a prenasledoval si nás, zabíjal bez súcitu. Skryl si sa v oblaku, aby k tebe neprenikla modlitba. Smeti a odpad si z nás urobil medzi národmi. Všetci naši nepriatelia na nás otvárali ústa. Hrôza a jama na nás čakala, spustnutie a skaza. Moje oči prelievajú potoky vôd nad skazou dcéry môjho ľudu. Oko mi slzí a neustáva, kým nezhliadne a nepozrie Hospodin z nebies. Oko mi zarmucuje dušu pre všetky dcéry môjho mesta. Moji nepriatelia na mňa poľovali bez príčiny ako na vtáča. Môj život umlčali v jame, privalili ma kameňom, naliali mi vodu až nad hlavu, takže som povedal: „Som stratený!“ Z najhlbšej jamy som vzýval tvoje meno, Hospodin. Počul si môj hlas: „Nezakrývaj si uši pred mojím vzdychom, pred mojím volaním o pomoc!“ Bol si nablízku, keď som volal. Povedal si: „Neboj sa!“
Náreky 3:25-57 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Tet. Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Tet. Dobre je ticho čakať Pánovo spasenie. Tet. Pre muža je dobre, keď nesie svoje jarmo od mladi. Jod. Nech sedí mlčky osamelý, veď mu ho on položil! Jod. Nech si až po prach skloní ústa, ešte je azda nádej. Jod. Ponúknuť má líce, keď ho bije, potupou sa nasýtiť. Kaf. Pretože Pán nezavrhne naveky… Kaf. Zmilúva sa - hoc i zarmucuje - svojou veľkou milosťou. Kaf. Zo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ľudských. Lamed. Keď drvia pod nohami všetkých zajatcov zeme, Lamed. keď zvrátia právo muža pred tvárou Najvyššieho, Lamed. keď potlačia v súde človeka, nevidí to Pán? Mem. Na čieže slovo sa čo stalo, keď to nerozkázal Pán? Mem. Nevychádza z úst Najvyššieho nešťastie aj blaho? Mem. Čože sa ponosuje živý človek, muž pre trest za hriech? Nun. Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi; Nun. na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu! Nun. My sme sa prehrešili, búrili sa, preto si neodpustil. Samech. Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás, stínal si, nezľutoval si sa. Samech. Zahalil si sa do oblaku, aby neprenikla modlitba. Samech. Urobil si nás odvrhlinou, smeťou uprostred národov. Pe. Proti nám otvárali ústa všetci naši odporci. Pe. Hrôza a jama nás čakala, zánik a skaza. Pe. Potoky vôd mi prúdia z oka pre skazu dcéry môjho ľudu. Ajin. Oko mi slzí, neustáva, spočinku nemá, Ajin. kým nepozrie a nepohliadne z nebies Pán. Ajin. Oko mi trápi dušu pre všetky dcéry môjho mesta. Sade. Ako na vtáka poľovali na mňa odporci bez príčiny. Sade. V jame mi nivočili život, skál nahádzali na mňa. Sade. Vody mi zakrývali hlavu, myslel som: „Je mi koniec.“ Kof. Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy. Kof. Počul si môj hlas: „Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom.“ Kof. Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: „Neboj sa!“
Náreky 3:25-57 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. "Lebo Pán nezavrhne naveky; "ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských. Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme, keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším, keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí? Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu? Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil. Uzavrel si sa v hneve a prenasledoval si nás, usmrcoval si, nešetril, oblakom si sa uzavrel, aby modlitba neprenikla. Spravil si z nás smeti a vyvrheľov uprostred národov. "Škerili na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia; "hrôza a pasca nám bola údelom, spustnutie a skaza. Z očí mi tečú potoky vôd pre skazu dcéry môjho ľudu. Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez prestania, kým len Hospodin nepozrie a nepohliadne z neba. Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. Moji nepriatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. V jame umlčali život môj, nahádzali na mňa kamene. Vody sa mi zavreli nad hlavou, povedal som: Už je po mne! "Vzýval som Tvoje meno, Hospodine, z najhlbšej jamy; "počul si môj hlas, nezakrývaj si ucho pred mojím volaním! Bol si mi blízko v deň, keď som Ťa vzýval, a povedal si: Neboj sa!
