Náreky 3:25-57

Tet. Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Tet. Dobre je ticho čakať Pánovo spasenie. Tet. Pre muža je dobre, keď nesie svoje jarmo od mladi. Jod. Nech sedí mlčky osamelý, veď mu ho on položil! Jod. Nech si až po prach skloní ústa, ešte je azda nádej. Jod. Ponúknuť má líce, keď ho bije, potupou sa nasýtiť. Kaf. Pretože Pán nezavrhne naveky… Kaf. Zmilúva sa - hoc i zarmucuje - svojou veľkou milosťou. Kaf. Zo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ľudských. Lamed. Keď drvia pod nohami všetkých zajatcov zeme, Lamed. keď zvrátia právo muža pred tvárou Najvyššieho, Lamed. keď potlačia v súde človeka, nevidí to Pán? Mem. Na čieže slovo sa čo stalo, keď to nerozkázal Pán? Mem. Nevychádza z úst Najvyššieho nešťastie aj blaho? Mem. Čože sa ponosuje živý človek, muž pre trest za hriech? Nun. Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi; Nun. na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu! Nun. My sme sa prehrešili, búrili sa, preto si neodpustil. Samech. Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás, stínal si, nezľutoval si sa. Samech. Zahalil si sa do oblaku, aby neprenikla modlitba. Samech. Urobil si nás odvrhlinou, smeťou uprostred národov. Pe. Proti nám otvárali ústa všetci naši odporci. Pe. Hrôza a jama nás čakala, zánik a skaza. Pe. Potoky vôd mi prúdia z oka pre skazu dcéry môjho ľudu. Ajin. Oko mi slzí, neustáva, spočinku nemá, Ajin. kým nepozrie a nepohliadne z nebies Pán. Ajin. Oko mi trápi dušu pre všetky dcéry môjho mesta. Sade. Ako na vtáka poľovali na mňa odporci bez príčiny. Sade. V jame mi nivočili život, skál nahádzali na mňa. Sade. Vody mi zakrývali hlavu, myslel som: „Je mi koniec.“ Kof. Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy. Kof. Počul si môj hlas: „Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom.“ Kof. Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: „Neboj sa!“