Náreky 3:25-57

Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. "Lebo Pán nezavrhne naveky; "ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských. Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme, keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším, keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí? Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu? Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil. Uzavrel si sa v hneve a prenasledoval si nás, usmrcoval si, nešetril, oblakom si sa uzavrel, aby modlitba neprenikla. Spravil si z nás smeti a vyvrheľov uprostred národov. "Škerili na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia; "hrôza a pasca nám bola údelom, spustnutie a skaza. Z očí mi tečú potoky vôd pre skazu dcéry môjho ľudu. Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez prestania, kým len Hospodin nepozrie a nepohliadne z neba. Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. Moji nepriatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. V jame umlčali život môj, nahádzali na mňa kamene. Vody sa mi zavreli nad hlavou, povedal som: Už je po mne! "Vzýval som Tvoje meno, Hospodine, z najhlbšej jamy; "počul si môj hlas, nezakrývaj si ucho pred mojím volaním! Bol si mi blízko v deň, keď som Ťa vzýval, a povedal si: Neboj sa!