Amos 8:1-14
Amos 8:1-14 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Toto mi ukázal Pán, Hospodin: Hľa, kôš zrelého ovocia. Povedal: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš zrelého ovocia.“ Vtedy mi povedal Hospodin: „Prišiel koniec na môj izraelský ľud, už mu viac neodpustím. V ten deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie,“ znie výrok Pána, Hospodina, „na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré ticho pohodia. Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárov a nivočíte chudobných krajiny, vraviac: ‚Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvádzali falošnou váhou, aby sme za peniaze kupovali núdznych a bedárov za pár sandálov, aby sme plevy predávali ako zrno?‘“ Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu: „Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!“ Či sa nemusí preto i zem zachvieť a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta? „V ten deň sa stane,“ znie výrok Pána, Hospodina, „že dám zapadnúť slnku na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa. Na smútok premením vaše slávnosti a na žalospevy všetky vaše piesne; vrecovinou pokryjem všetky bedrá a každú hlavu plešinou; a urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň. Hľa, prichádzajú dni,“ znie výrok Pána, Hospodina, „keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu. V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. Tí, čo prisahajú na modly Samárie a vravia: ‚Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoja cesta, Beér-Šeba!‘ Padnú a nepovstanú viac.“
Amos 8:1-14 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Toto mi ukázal Pán, Hospodin: Hľa, kôš zrelého ovocia. Povedal: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš zrelého ovocia.“ Vtedy mi povedal Hospodin: „Prišiel koniec na môj izraelský ľud, už mu viac neodpustím. V ten deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie,“ znie výrok Pána, Hospodina, „na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré ticho pohodia. Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárov a nivočíte chudobných krajiny, vraviac: ‚Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvádzali falošnou váhou, aby sme za peniaze kupovali núdznych a bedárov za pár sandálov, aby sme plevy predávali ako zrno?‘“ Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu: „Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!“ Či sa nemusí preto i zem zachvieť a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta? „V ten deň sa stane,“ znie výrok Pána, Hospodina, „že dám zapadnúť slnku na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa. Na smútok premením vaše slávnosti a na žalospevy všetky vaše piesne; vrecovinou pokryjem všetky bedrá a každú hlavu plešinou; a urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň. Hľa, prichádzajú dni,“ znie výrok Pána, Hospodina, „keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu. V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. Tí, čo prisahajú na modly Samárie a vravia: ‚Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoja cesta, Beér-Šeba!‘ Padnú a nepovstanú viac.“
Amos 8:1-14 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, kôš ovocia! I riekol: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš ovocia.“ Pán mi povedal: „Príde koniec na môj ľud, Izrael, neprejdem viac popri ňom. Kvíliť budú piesne paláca v ten deň - hovorí Pán, Jahve. Bude veľa mŕtvol a hocikde ich pohádžu. Ticho! Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny. Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe? Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie.«“ Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky. Či sa nemá pre toto triasť zem a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta? V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň. Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň. Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“ A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu. V ten deň budú omdlievať krásne panny a mládenci od smädu. Tí, čo prisahajú na hriech Samárie a vravia: „Ako žije tvoj boh, Dan, a ako žije púť do Bersabe!“ Preto padnú a viac nevstanú.
Amos 8:1-14 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Toto mi ukázal Hospodin, Pán: Ajhľa, kôš zrelého ovocia. I riekol: Čo vidíš, Ámos? Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia. I riekol mi Hospodin: Dozrel ku koncu môj ľud izraelský, už mu viac neodpustím. Kvílivo budú znieť spevy v paláci v onen deň - znie výrok Hospodina, Pána - na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré v tichosti pohodia. Čujte toto: Vy, ktorí gniavite chudobných a nivočíte bedárov v krajine! Hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a deň sviatočného odpočinku, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvodne falšovali váhu, aby sme za peniaze kupovali bedárov a chudobných za pár topánok, aby sme plevy predávali ako zrno! Prisahal Hospodin na slávu Jákobovu: Ani na jeden z vašich činov nikdy nezabudnem. Či sa nemusí preto zatriasť zem a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta? V ten deň - znie výrok Hospodina, Pána - slnku dám zapadnúť na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa. "Vaše sviatky premením na smútok a všetky vaše piesne na žalospev; na všetky bedrá dám vrecovinu, na každú hlavu plešinu; učiním z toho akoby smútok za jediným synom a koniec toho ako trpký deň." Hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodina, Pána - keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe, ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu. V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. Tí, čo prisahajú na samársku bohyňu Ašímu a vravia: Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoj miláčik, Beér-Šeba! padnú a nevstanú viac.