Amos 8:1-14

Toto mi ukázal Pán, Hospodin: Hľa, kôš zrelého ovocia. Povedal: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš zrelého ovocia.“ Vtedy mi povedal Hospodin: „Prišiel koniec na môj izraelský ľud, už mu viac neodpustím. V ten deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie,“ znie výrok Pána, Hospodina, „na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré ticho pohodia. Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárov a nivočíte chudobných krajiny, vraviac: ‚Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvádzali falošnou váhou, aby sme za peniaze kupovali núdznych a bedárov za pár sandálov, aby sme plevy predávali ako zrno?‘“ Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu: „Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!“ Či sa nemusí preto i zem zachvieť a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta? „V ten deň sa stane,“ znie výrok Pána, Hospodina, „že dám zapadnúť slnku na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa. Na smútok premením vaše slávnosti a na žalospevy všetky vaše piesne; vrecovinou pokryjem všetky bedrá a každú hlavu plešinou; a urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň. Hľa, prichádzajú dni,“ znie výrok Pána, Hospodina, „keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu. V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. Tí, čo prisahajú na modly Samárie a vravia: ‚Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoja cesta, Beér-Šeba!‘ Padnú a nepovstanú viac.“