Druhá Samuelova 22:2-16
Druhá Samuelova 22:2-16 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Hovoril: „Hospodin je moja skala, moja pevnosť, môj vysloboditeľ. Môj Boh je moja skala, k nemu sa utiekam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Oblievali ma vlny smrti, prívaly záhuby ma vydesili. Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety. V úzkosti som volal k Hospodinovi, kričal som o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočul môj hlas, moje výkriky prenikli k jeho sluchu. Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy nebies, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. Naklonil nebesia a zostúpil, pod nohami mal mrákavu. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Obklopil sa temnotou, z temných vôd a hustých oblakov si spravil stany. Jeho jasom sa uhlíky vznietili do žerava. Hospodin zahrmel z neba, Najvyšší sa ozval. Vystrelil šípy a rozohnal ich, zmiatol ich bleskom. Objavili sa morské dná, obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul svojím rozhnevaným dychom.
Druhá Samuelova 22:2-16 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Hovoril: „Hospodin je moja skala, moja pevnosť, môj vysloboditeľ. Môj Boh je moja skala, k nemu sa utiekam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Oblievali ma vlny smrti, prívaly záhuby ma vydesili. Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety. V úzkosti som volal k Hospodinovi, kričal som o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočul môj hlas, moje výkriky prenikli k jeho sluchu. Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy nebies, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. Naklonil nebesia a zostúpil, pod nohami mal mrákavu. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Obklopil sa temnotou, z temných vôd a hustých oblakov si spravil stany. Jeho jasom sa uhlíky vznietili do žerava. Hospodin zahrmel z neba, Najvyšší sa ozval. Vystrelil šípy a rozohnal ich, zmiatol ich bleskom. Objavili sa morské dná, obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul svojím rozhnevaným dychom.
Druhá Samuelova 22:2-16 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj. Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam, môj štít, sila mojej spásy, moja záštita a útočište moje! Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil. Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi. Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly. Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti. V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie preniklo k jeho sluchu. Zem sa pohýbala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky. Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami. Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov. Stánok si urobil vôkol seba z čierňavy vôd a hustých oblakov. Pred žiarou jeho tváre sa do žerava rozpálilo uhlie. Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho. Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich. Otvorili sa morské hlbočiny a základy zeme sa odkryli. Pred Pánovou hrozbou, pred víchricou jeho hnevu.
Druhá Samuelova 22:2-16 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Vravel: Hospodin, moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ. "Môj Boh je moje bralo; v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy; moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. "Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, zachránený som pred svojimi nepriateľmi. Obkľúčili ma vlny smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma. V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha. Zo svojho chrámu počul hlas môj a môj krik prenikol mu k ušiam. Tu pohla sa a zatriasla sa zem a zachveli sa nebies základy a zatriasli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa Mu valil z nozdier, žeravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho. Naklonil nebesá a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, zjavil sa na perutiach vetra. Tmu urobil si stanom vôkol seba, hromady vôd a husté oblaky. Od žiary pred Ním blčali žeravé uhlíky. Hospodin zahrmel z neba. Najvyšší vydal svoj hlas. Vystrelil šípy a rozmetal ich blesky a zmiatol ich. I ukázali sa morské dná, obnažili sa základy sveta od pohrozenia Hospodinovho, od hnevlivého víchra Jeho dychu.