2. Samuelova 22:2-16

Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj. Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam, môj štít, sila mojej spásy, moja záštita a útočište moje! Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil. Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi. Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly. Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti. V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie preniklo k jeho sluchu. Zem sa pohýbala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky. Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami. Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov. Stánok si urobil vôkol seba z čierňavy vôd a hustých oblakov. Pred žiarou jeho tváre sa do žerava rozpálilo uhlie. Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho. Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich. Otvorili sa morské hlbočiny a základy zeme sa odkryli. Pred Pánovou hrozbou, pred víchricou jeho hnevu.