Druhá Samuelova 22:2-16

Vravel: Hospodin, moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ. "Môj Boh je moje bralo; v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy; moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. "Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, zachránený som pred svojimi nepriateľmi. Obkľúčili ma vlny smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma. V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha. Zo svojho chrámu počul hlas môj a môj krik prenikol mu k ušiam. Tu pohla sa a zatriasla sa zem a zachveli sa nebies základy a zatriasli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa Mu valil z nozdier, žeravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho. Naklonil nebesá a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, zjavil sa na perutiach vetra. Tmu urobil si stanom vôkol seba, hromady vôd a husté oblaky. Od žiary pred Ním blčali žeravé uhlíky. Hospodin zahrmel z neba. Najvyšší vydal svoj hlas. Vystrelil šípy a rozmetal ich blesky a zmiatol ich. I ukázali sa morské dná, obnažili sa základy sveta od pohrozenia Hospodinovho, od hnevlivého víchra Jeho dychu.