Žalmy 78:1-72

Poučný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst. Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje, ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali. Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil: Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom. "Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom, ""aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania; "aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného. Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja "a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona; "zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal. "Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli; "rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val. Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc. Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva. Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky. Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu. A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok. Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti? Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví? "Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev, "lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc. "Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies; "manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie. Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti. Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný. "I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského; "spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov. Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali. Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach, už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela. Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom. Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone. "Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali; "rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom. Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali, no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy. "On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť. "Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa. Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine! Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho. Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa, "keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli; ""keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli; ""hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili; ""ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám; ""kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom; ""dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom; "pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia. Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru. V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. "Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo; "vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo. I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica. Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské. Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá. Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk. Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali. Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol. Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi. Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu. Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo. Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné. Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali. Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom. Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu. Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov, lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval. A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky. Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov. Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael. I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou.