Žalmy 78
78
Neposlušnosť Izraela v minulosti
je výstrahou a poučením
1Poučný žalm Ásáfov.
Načúvaj, ľud môj,
môjmu poučeniu,
nakloň si uši k rečiam mojich úst.
2Otvoriť chcem ústa k podobenstvu,
pradávnych časov vyrozprávať deje,
3ktoré sme počuli a poznáme,
a naši otcovia nám o nich rozprávali.
4Nezatajíme ich pred synmi,
rozpovieme ich
budúcemu pokoleniu,
Hospodinove slávne skutky,
Jeho silu,
aj divy, ktoré urobil:
5Postavil v Jákobovi svedectvo
a ustanovil zákon v Izraeli,
o ktorom našim otcom prikázal,
aby ho hlásali svojim synom.
6"Aby vedelo o tom
i budúce pokolenie;
synovia, čo sa narodia,
nech rozpovedia svojim synom,
"7"aby v Bohu skladali svoju nádej,
na skutky Božie nezabúdali,
ale zachovávali Jeho prikázania;
"8aby neboli ako ich otcovia,
to pokolenie odbojné a spurné,
pokolenie, čo vrtkavé má srdce
a ducha Bohu neverného.
9Efrajimci, ozbrojení lukostrelci,
dali sa na útek v deň boja
10"a nezachovávali zmluvu Božiu
i zdráhali sa chodiť
podľa Jeho zákona;
"11zabudli na Jeho činy
a na Jeho divné skutky,
ktoré im ukázal.
12"Pred ich otcami robil divy
v Egypte, na Cóánskom poli;
"13rozdelil more a previedol ich:
postavil vody ako val.
14Oblakom ich viedol vo dne
a svetlom ohňa po celú noc.
15Rozštiepil skaly na púšti
a napájal ich hojne
ako z podzemného vodstva.
16Vyviedol riavy zo skaly
a vody spustil ako rieky.
17Oni však ďalej hrešili proti Nemu,
na púšti priečili sa Najvyššiemu.
18A pokúšali Boha v srdci,
žiadajuc pokrm
podľa svojich chúťok.
19Hovorili proti Bohu a vraveli:
Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
20Hľa, udrel na skalu,
a tiekli vody a valili sa potoky.
Ale či môže dať aj chleba?
Či svojmu ľudu mäso pripraví?
21"Počul to Hospodin,
a rozhneval sa preto;
vzplanul oheň proti Jákobovi,
aj proti Izraelu vystúpil hnev,
"22lebo neverili Bohu
a nedúfali v Jeho pomoc.
23"Dal teda hore rozkaz mračnám
a poroztváral dvere nebies;
"24manne dal padať na nich, aby jedli,
dal im nebeské obilie.
25Anjelským chlebom sýtili sa ľudia,
poslal im stravy do sýtosti.
26Pohol na nebi východným vetrom
a svojou silou prihnal južný.
27"I spustil na nich dážď mäsa
ako prachu,
okrídleného vtáctva
ako piesku morského;
"28spúšťal ich uprostred jeho tábora,
okolo jeho príbytkov.
29Tak jedli, že sa presýtili,
priniesol im, čo si žiadali.
30Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť
a pokrm mali ešte v ústach,
31už vystúpil hnev Boží proti nim
a vraždil medzi jeho vznešenými,
pozrážal junač Izraela.
32Jednako ďalej hrešili
a neverili Jeho divom.
33Dal teda miznúť ich dňom v márnosti
a ich rokom v predčasnom skone.
34"Keď ich vraždil, pýtali sa naňho
a Boha znova hľadali;
"35rozpomenuli sa, že Boh im je skalou
a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.
36Zavádzali Ho ústami
a svojím jazykom Mu luhali,
37no ich srdce pevne nestálo pri Ňom,
nedržali sa verne Jeho zmluvy.
38"On však bol milosrdný,
vinu odpúšťal a nevyhubil;
mnohokrát odvrátil svoj hnev,
neprejavil všetku svoju prchkosť.
"39Pamätal, že sú telo,
dych, ktorý odchádza a nevracia sa.
40Čo sa Mu napriečili na púšti
a natrápili sa Ho na pustatine!
41Potom zas pokúšali Boha,
zarmucovali Svätého Izraelovho.
42Na Jeho ruku sa nepamätali
ani na deň, keď ich oslobodil
od utláčateľa,
43"keď konal v Egypte svoje znamenia,
zázraky svoje na Cóánskom poli;
"44"keď premenil ich rieky na krv,
aj ich potoky tak, že piť nemohli;
"45"hmyz poslal na nich, aby ich žral,
a žaby, aby ich hubili;
"46"ich úrodu vydal žravému hmyzu
a výťažok ich práce kobylkám;
"47"kamencom zbil ich révu
a sykomory ľadovcom;
"48"dobytok vydal krupobitiu,
ich stáda bleskom;
"49pálčivosť svojho hnevu pustil na nich,
prchkosť, zlosť i súženie,
húf poslov nešťastia.
50Otvoril cestu svojmu hnevu,
ich duše neušetril od smrti,
ich život vydal moru.
51V Egypte pobil všetko prvorodené,
prvotiny mužskej sily
v stanoch Chámových.
52"Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce
a sprevádzal ich púšťou ako stádo;
"53vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali,
ale ich nepriateľov more prikrylo.
54I priviedol ich na svoje sväté územie,
k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.
55Pred nimi vyhnal národy,
lanom im rozmeral
dedičné vlastníctvo,
v ich stanoch ubytoval
kmene izraelské.
56Lež spurne pokúšali
Najvyššieho Boha
a nezachovávali Jeho svedectvá.
57Odklonili sa a spreneverili
ako ich otcovia,
zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58Popudzovali Ho svojimi výšinami,
svojimi modlárskymi rezbami
Ho rozhorčovali.
59Boh to počul a rozhneval sa
a Izraela celkom zavrhol.
60Zamietol príbytok šilónsky,
stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61Do zajatia vydal svoju silu
a do rúk protivníka svoju okrasu.
62Napospas meču vydal svoj ľud
a zanevrel tak na svoje dedičstvo.
63Jeho mládencov strávil oheň
a jeho pannám nespievali
piesne svadobné.
64Jeho kňazi padli mečom
a jeho vdovy neplakali.
65Tu precitol Pán ako zo spánku,
ako hrdina rozjarený vínom.
66Odrazil späť svojich protivníkov
a vydal ich na večnú potupu.
67Pohrdol stanom Jozefovým
a nevyvolil si kmeň Efrajimov,
68lež vyvolil si Júdov kmeň,
vrch Sion, ktorý miloval.
69A vystavil si svätyňu
ako nebeské výsosti,
ako zem, ktorú založil naveky.
70Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida
a vzal ho od košiarov.
71Odviedol ho spoza dojných oviec,
aby pásol Jákoba, Jeho ľud,
a Jeho dedičstvo, Izrael.
72I pásol ich so srdcom bezúhonným,
vodil ich rukou skúsenou.
Aktuálne označené:
Žalmy 78: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.