Žalmy 22:1-15

Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne.