Žalmy 22:1-15
Žalmy 22:1-15 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne.
Žalmy 22:1-15 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne.
Žalmy 22:1-15 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli. No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.“ Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol. Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu. Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve. Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách.
Žalmy 22:1-15 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Pre hudobný prednes na nápev Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela. V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. K Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení. Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie! Veď Ty si ma vyviedol zo života matky, dal si mi nádej na matkiných prsiach. Odkázaný som na Teba už od života matky, od lona matky mojej Ty si Boh môj! Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet. Obkľúčilo ma mnoho juncov, mocné býky z Bášánu ma obklopili. Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev. Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach.
