Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Skutky 28

28
Pavol na ostrove Malta
1Keď sme boli v bezpečí, dozvedeli sme sa, že sme na ostrove Malta. 2Tamojší ľudia sa k nám správali neobyčajne láskavo. Keďže bolo chladno a začalo pršať, rozložili veľký oheň a ujali sa nás. 3Pavol nazbieral za náruč raždia a prikladal na oheň. Vtom vyliezla z raždia zmija, ktorá utekala pred horúčavou, a zahryzla sa mu do ruky. 4Keď domorodci videli, ako mu z ruky visí zmija, vraveli si medzi sebou: „Ten človek je určite vrah! Pred utopením sa zachránil, no pred spravodlivosťou neutečie!“ 5Ale Pavol pokojne striasol hada do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6Ľudia čakali, že opuchne, alebo odrazu padne mŕtvy. Keď však uplynul dosť dlhý čas a videli, že je celkom v poriadku, začali si šepkať pravý opak, že Pavol je akiste nejaký boh.
7Neďaleko toho miesta mal svoj majetok Publius, správca ostrova. Prijal nás a tri dni sa o nás staral ako o svojich hostí. 8Publiov otec bol práve chorý: drvila ho zimnica a úplavica. Pavol zašiel za ním, pomodlil sa, položil na neho ruky a uzdravil ho. 9Po tejto udalosti začali za Pavlom prichádzať zo všetkých strán chorí a on ich uzdravoval. 10Za to si nás nesmierne vážili a pred odchodom nás zahrnuli všetkým, čo sme len potrebovali.
Príchod do Ríma
11Prešli tri mesiace, kým sme mohli pokračovať v ceste. Vzala nás loď, ktorá vyplávala z Alexandrie a na ostrove prezimovala. Ako znak mala Blížencov Kastora a Poluxa. 12Pristála najprv v Syrakúzach na Sicílii, kde sme sa zdržali tri dni. 13Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a dostali sme sa do Regia a s južným vetrom, ktorý nám vial do chrbta, sme po dvoch dňoch pristáli v Puteoloch. 14Tam sme sa stretli s bratmi a na ich naliehanie sme sa u nich zdržali celý týždeň. 15Odtiaľ sme sa pobrali pešo do Ríma. Dopočuli sa o nás tamojší bratia, niektorí nám prišli naproti na Appiovo trhovisko, iní aspoň k Trom hostincom. Len čo Pavol zazrel bratov, ďakoval Bohu a nesmierne ho to povzbudilo. 16V Ríme mu potom dovolili bývať v súkromnom byte, ale vždy s jedným vojenským strážcom.
17Tri dni po príchode do Ríma si Pavol pozval k sebe tamojších popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, ničím som sa neprevinil proti nášmu národu, ani proti obyčajom našich predkov, a predsa ma v Jeruzaleme zatkli a spútaného vydali do rúk Rimanom. 18Tí ma po vypočutí chceli prepustiť, lebo som nevykonal nič, za čo by som si zasluhoval smrť. 19Ale Židia sa proti tomu rázne postavili, a tak mi nezostalo nič iné, iba sa odvolať k cisárovi. Nemienim tu však žalovať na svoj národ. 20Preto som túžil stretnúť sa s vami a pozhovárať sa o tom. Pre našu spoločnú vieru v Mesiáša nosím tieto reťaze!“ 21Odpovedali mu: „Z Judska sme o tebe nedostali žiadnu správu, ani nikto nehovoril o tebe nič zlé, 22no radi by sme vedeli, aké sú tvoje názory, lebo vieme, že táto sekta sa všade stretáva s odporom.“
23Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o podstate Božieho kráľovstva. Hovoril im o Ježišovi Kristovi a presviedčal ich dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh. 24Niektorých jeho slová presvedčili, iní však odmietali uveriť. 25Keď sa v nezhode rozchádzali, Pavol im povedal: „Presne tak to Duch Svätý predpovedal vašim predkom ústami proroka Izaiáša: 26‚Budete počúvať, ale neporozumiete, budete sa dívať, ale neuvidíte. 27Lebo srdce tohto ľudu otupelo, ušami ťažko počujú a zavreli oči, aby nevideli, nepočuli a neporozumeli, aby sa neobrátili k Bohu, ktorý by ich mohol uzdraviť.‘ 28Preto sa nečudujte, že radostnú zvesť o Božej záchrane hlásame pohanom. A tí ju budú prijímať.“ 29[Po tých slovách Židia odišli a veľmi sa medzi sebou hádali.]#28,29 Verš 29 neobsahujú najstaršie rukopisy.
30Celé dva roky zostal Pavol vo svojom prenajatom byte a mohol prijímať každého, kto ho navštívil. 31A tak slobodne a bez prekážok hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi.

Aktuálne označené:

Skutky 28: NPK

Zvýraznenie

Zdieľať

Kopírovať

None

Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás