23
Ježiš pred Pilátom
1Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. 2Predniesli proti nemu obžalobu: „Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, zakazuje odvádzať dane rímskemu cisárovi a vyhlasuje sa za Mesiáša a kráľa.“ 3Tu sa ho Pilát spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ Odpovedal mu: „Ty sám to vravíš.“ 4Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: „Na tomto človeku som nenašiel nič, čím by sa previnil.“ 5Oni však namietali: „Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem.“
6Keď to Pilát počul, spýtal sa: „Pochádza z Galiley?“ 7A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a 8veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku. 9Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal. 10Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali. 11Herodes spolu s jeho vojakmi začal Ježiša ponižovať a vysmieval sa mu. Dal ho obliecť do slávnostných kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi. 12V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili; dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.
Odsúdenie Ježiša
13Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud 14a predniesol im tento rozsudok: „Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete. 15Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť. 16A tak ho dám potrestať a potom ho prepustím.“ 17[Na každý sviatok im totiž prepúšťal jedného väzňa.]#23,17 Verš 17 neobsahujú najstaršie rukopisy.
18Celý zástup však začal jednohlasne kričať: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“ 19Barabáš bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť. 21Ale ľudia ho prekričali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj!“
22Pilát sa ešte tretí raz pokúsil presvedčiť ich: „Akého zločinu sa vlastne dopustil? Nenašiel som nijaký dôvod, pre ktorý by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím.“ 23Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovho ukrižovania. Ich krik nakoniec tak zmohutnel, 24že sa im Pilát rozhodol vyhovieť.
25Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu, a vydal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.
Cesta na popravisko
26Keď Ježiša odvádzali, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Kyrény, ktorý práve prichádzal z vidieka do mesta.
27Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša. 28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi, 29lebo prichádzajú dni, keď sa bude hovoriť: ‚Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!‘ 30Ľudia budú prosiť vrchy: ‚Padnite na nás!‘ a kopce: ‚Prikryte nás!‘ 31Lebo ak takto nakladajú so živým stromom, čo sa potom bude diať so suchým?“
Ukrižovanie
32Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov. 33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev. 35Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: „Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh.“ 36Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. 37Pokrikovali naňho: „Ak si židovský kráľ, zachráň sa!“ 38Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: TOTO JE KRÁĽ ŽIDOV. 39Aj jeden z ukrižovaných zločincov na Ježiša zaútočil slovami: „Čo si to za Mesiáša? Ak ním si, zachráň seba i nás!“ 40Ale ten druhý ho okríkol: „Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha? Veď si odsúdený k tomu istému trestu! 41My si však takýto trest zaslúžime, ale tento človek nespáchal nič zlé a trpí nevinne.“ 42Potom oslovil Ježiša: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43Ježiš mu odpovedal: „Dávam ti svoj sľub, že dnes budeš so mnou v raji.“
Ježiš zomiera na kríži
44Okolo poludnia odrazu nastala tma a trvala v celej zemi až do tretej poobede. 45Slnko sa zatmelo a chrámová opona roztrhla napoly. 46Ježiš nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“ Po týchto slovách naposledy vydýchol.
47Keď rímsky stotník, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: „Tento človek bol určite spravodlivý.“ 48A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali. 49Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley stáli opodiaľ a na všetko sa pozerali.
Ježišov pohreb
50Jeden z členov veľrady, Jozef, čestný a šľachetný človek, 51ktorý pochádzal z judského mesta Arimatea, nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí očakávali príchod Božieho kráľovstva. 52Ten teraz zašiel za Pilátom a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo. 53Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný. 54Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu.
55Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela a videli jeho hrob. 56Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok.
