YouVersion logotips
Meklēt ikonu

Lukáš 22

22
Sprisahanie proti Ježišovi
1Priblížil sa sviatok nekvasených chlebov, ktorý sa nazýva Pascha.
2Veľkňazi a učitelia Zákona sa pokúšali nájsť spôsob, ako Ježiša pripraviť o život, no zároveň sa báli, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi.
3Vtedy satan ovládol Judáša Iškariotského, jedného z Ježišových dvanástich učeníkov: 4šiel za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže zmocniť sa Ježiša. 5Tí sa nesmierne zaradovali a sľúbili mu za to finančnú odmenu. 6Judáš súhlasil a od tej chvíle striehol na vhodnú príležitosť, ako Ježiša zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov.
7Nastal deň sviatku nekvasených chlebov, v ktorom Židia zabíjali baránka. 8Ježiš prikázal Petrovi a Jánovi: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru.“ 9Spýtali sa ho: „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“
10Odpovedal im: „Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11a majiteľovi domu povedzte: ‚Učiteľ sa ťa pýta na miestnosť, v ktorej by mohol so svojimi učeníkmi jesť baránka.‘ 12Ukáže vám veľkú, už prichystanú miestnosť na poschodí. Tam pripravte večeru.“
13Učeníci odišli a našli všetko tak, ako im povedal. A pripravili tam veľkonočného baránka.
Posledná večera
14Keď nastal čas večere, sadol si s apoštolmi za stôl. 15Povedal im: „Veľmi som túžil jesť s vami veľkonočné jedlo skôr, ako budem trpieť. 16Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17Potom vzal kalich, poďakoval zaň Bohu a povedal: „Vezmite a rozdeľte si to medzi sebou. 18Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával svojim učeníkom so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva. To robte na moju pamiatku.“
20Po večeri im opäť podal kalich a povedal: „Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva. 21Ale môj zradca je so mnou pri stole. 22Syn človeka ide, ako je určené, ale beda tomu, kto ho zrádza.“
23Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť.
Kto je najdôležitejší?
24Napokon sa medzi učeníkmi rozpútal spor, kto z nich je najdôležitejší. 25Ježiš im povedal: „Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami. 26Medzi vami nech je to inak. Ten najdôležitejší medzi vami nech je pokorný akoby bol najmladší, a kto je na čele, nech je ako ten, čo slúži ostatným. 27Veď kto je dôležitejší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži. 28Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku. 29Dávam vám teda kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“
Výstraha Petrovi
31Potom oslovil Petra: „Šimon, Šimon, Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu, 32ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. A až mi opäť začneš dôverovať, posilňuj svojich bratov.“
33Peter mu odpovedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť.“ 34Ale Ježiš mu povedal: „Vravím ti, Peter, skôr ako ráno zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“
35Potom sa spýtal ostatných učeníkov: „Keď som vás poslal bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?“ Odpovedali: „Nechýbalo.“ 36Ježiš pokračoval: „Odteraz však, kto má peniaze či tašku, nech si ich vezme. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho. 37Lebo nastal čas, keď sa na mne splní proroctvo Písma: ‚Budú ho počítať medzi zločincov.‘ To, čo je o mne napísané sa vyplní.“ 38Učeníci mu povedali: „Pane, máme tu dva meče.“ „To stačí,“ odpovedal Ježiš.
Getsemane
39Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci. 40Keď došli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“
41Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa: 42„Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“ 43Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. 44Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem. 45Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom. 46„Ako môžete spať?“ prebudil ich. „Vstaňte a modlite sa! Inak vás premôže pokušenie.“
Ježiša zatknú
47Ešte ani nedohovoril, a už sa zjavil zástup ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom. 48Ježiš sa ho spýtal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: „Pane, máme na nich zaútočiť mečmi?“ 50Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho. 51Ježiš im však povedal: „Prestaňte s tým!“ Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho. 52Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: „Som azda nejaký nebezpečný burič, že ste na mňa vyšli s mečmi a palicami? 53Každý deň som predsa s vami v chráme. Prečo ste ma nezajali tam? Teraz však nastala vaša chvíľa a čas, keď vláda tmy vrcholí.“
Peter zaprie Ježiša
54Vtedy sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním. 55Ktosi rozložil uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si k nim prisadol, aby sa zohrial. 56Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: „Pozrite sa, aj tento patrí k nemu!“ 57Ale Peter to zaprel a povedal jej: „Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!“ 58Po chvíli si ho všimol ktosi iný: „Aj ty si určite jeden z nich.“ Peter sa ohradil: „Nie som!“ 59Asi o hodinu ktosi opäť začal tvrdiť: „Ale veď aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď je to Galilejčan!“ 60Peter to však zasa poprel: „Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!“ A vtom, ešte skôr ako dohovoril, zakikiríkal kohút. 61Vtedy sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: „Skôr ako ráno zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ 62Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal.
Potupovanie
63Vojaci, ktorí Ježiša strážili, sa mu začali posmievať a biť ho. 64Zakrývali mu oči a pýtali sa ho: „Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel.“ 65A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí.
Ježiš pred veľradou
66Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili vodcovia ľudu, veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť 67a naliehali naňho: „Si Mesiáš? Povedz nám to!“ On im odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, neuveríte mi. 68A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi. 69Čoskoro však Syn človeka zasadne po pravici všemohúceho Boha.“ 70Tu všetci začali kričať: „Ty si teda Syn Boží?“ Odpovedal im: „Vy sami hovoríte, že som!“ 71„Načo by nám boli ďalší svedkovia?“ povedali. „Veď sme to počuli priamo od neho!“

Pašlaik izvēlēts:

Lukáš 22: NPK

Izceltais

Dalīties

Kopēt

None

Vai vēlies, lai tevis izceltie teksti tiktu saglabāti visās tavās ierīcēs? Reģistrējieties vai pierakstieties