Akara Njirimara YouVersion
Akara Eji Eme Ọchịchọ

MARCOS 14

14
Bnediidz zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús
(Mt. 26:1‑5; Lc. 22:1‑2; Jn. 11:45‑53)
1Schop ngbidz ruṉfalt csilo lni Pascw, lni ne row zho guietxtil ne riotsd ncobi; grë pxoz nroob ni grë maistr ley, laa zho noguib dieṉ zha ngueetsse gnaaz zho Jesús gut zho me, 2rnee zho:
―Laa me no ygaa, per lëëraasi gnaazd ne me mer dze lni, sac miech guizhiu ne ndxie lo lni dze co; zrieequia nzian zha ne glisquiw.
Pchoob tib wnaa nceit nex guic Jesús
(Mt. 26:6‑16; Lc. 22:3‑6; Jn. 12:1‑8)
3Leṉ dze co, laa Jesús no guiedz Betain. Lëëtaaque laa me no mezh lidz Simón ne blan guiedz lepr, zeeṉe bdziṉ tib wnaa bdziṉnie tiblo nceit nex, nosew tib leṉ ncuaaṉ win niaa niapse quie rbebni, tiblo nceit niazha. Dzigo blë wnaa co ncuaaṉ win co, blozh ga pchoob me nceit co guic Jesús.
4Blalaa zha ne zobgrë Jesús ga, zeeṉe goṉ zho sca beeṉ wnaa co, blëë zho, rëb zho:
―¿Pa rieguiaḻa squi pxiṉ zhlë wnaa qui nceit qui? 5Teḻne niaca miṉe ndow, nguizhpaa zhow tsoṉ gayoo pes plat, nquiinpaa dimi co ngaaza lo grë zha mban ne guieṉd pe yquiin.
Laa zho nolisquiw lo wnaa co, 6dzigo rëbchaa Jesús lo zho:
―Goḻsaan me. ¿Pe nacne rlisqui tow lo me? Led lega pxiṉd mew, tib guieḻnzaac nroob i beeṉ me lo naa. 7Teḻne nli rquia zdoo to zha ne guieṉd pe yquiin, zac ygad to lo zho stib dze, sac tibaque raṉ to zho; saṉgue naa zdziṉ dze ne gbiche naa lo to, gaṉdraa to naa. 8Laa wnaa qui beeṉ miṉe brieelo lo me, laa me pchoob nceit nex rii guic naa zeeṉa nzhixcuaale xcuerp naa gaḻ dze ne laa naa ygueets. 9Gneli naa lo to gaṉle, dipse lo guidzliu zaatne cseedtaa miech Xtiidz Dios, ible soladz zho wnaa rii, seet zho miṉe beeṉ me nu.
10Lo gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel Jesús ga, briee zha ne lë Judas Iscariot güeyzodiidznie Judas grë zha ne nac pxoz nroob, rëb Judas laa Judas guṉ me ntregar. 11Zeeṉe bin zhow, per nli rley zho ni rëb zho zdeed zho dimi lo Judas. Dzigo psilo Judas noguib Judas dieṉ pa hor gdeeda diidz guṉ Judas me ntregar.
Dowxtseenie Jesús xpëëdscuel me
(Mt. 26:17‑29; Lc. 22:7‑23; Jn. 13:21‑30; 1 Co. 11:23‑26)
12Mer dze ne rsilo lni Pascw, dze ne rowxtsee zho tib carner, ni rsilo zho row zho guietxtil ne rquiad ncobi lad, dze co bnabdiidz xpëëdscuel Jesús dieṉ pa lo racladz me tsieguṉlo zho ncuaaṉe gowxtseenie me zho wdze co. 13Dzigo pxeeḻ me chop zho Jerusalén, rëb me lo zho:
―Goḻtsie Jerusalén. Ga gaṉ to tib mgui nzobyaṉ tib re nis, dzigo goḻtsienaḻ zhits me. 14Yu ne gaṉ to sëëb me, goḻguiab lo bizhuan yu co: “Znu në maestro: ¿Pa leṉ yu me gneedz luu gac zaatne gowxtseenie me xpëëdscuel me wdze rii?” 15Dzigo ga glu me tib leṉ yu nroob ne riaaṉ glaa, nzhixcuaale leṉa, grële ncuaaṉe yquiin no ga; dzigo ga goḻguṉlo zhixtsee ne.
16Laa grop zha co briee, laa zho zie. Bdziṉ zho lad guiedz Jerusalén, nligaa laa zho bdziel yu co zigne rëbse me lo zho ga, dzigo psilo zho beeṉlo zho xtsee co.
17Bdze dzew, laa me bdziṉ leṉ yu co grë xpëëdscuel me.
18Laa me no mezh noyownie me zho, zeeṉe rëb me lo zho:
―Laa naa gni lo to gaṉle, lëëque tib zha ne goṉ noyownie naa nu tsielo naa ladznia zha ne gut naa.
19Zeeṉe bin zho sca rëb me, mban rac zho, dzigo psilo zho tibga tibga zho rnabdiidz lo me, rnee zho:
―¿Pe naaw?
20Pquiab me rëb me lo zho:
―Ladaque to no zho, zha ne nosëëb xcuuṉ leṉ xquien naa, lëë zho ga. 21Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, niina laa miech gut naa zigne raquietsew lo Xtiidz Dios; per, ¡probsaxe zha ne tsielo naa ladznia zho! ¡Mazd wen nie zho, ib niacd zho miech lo guidzliu!
22Laa zho noyow zeeṉe bzheṉ Jesús tib guietxtil, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga beeṉgroḻ mew dzigo bdiiz mew lo zho, ni rëb me:
―Goḻquiina, lëë xcuerp naa i goṉ.
23Ni bzheṉ me tib cop nroob vin, bdeed me xquizh lo Dios, blozhse bdeed me xquizh, dzigo bdeed me cop co lo zho, grëse zho go vin co. 24Ni rëb me lo zho:
―Lëë xchen naa i, miṉe gzhiee par grëse miech ne sëëb xnëz Dios, sac lëë stib mod cub nu psaṉ Dios parne sëëb miech xnëz me. 25Lëë lultm vuelt nu guie naa vin rii, sac zhaale stib vin cub ne guie naa zeeṉe laa naa gdziṉ zaatne rnabey Pxoz naa.
Dzigo psilo me biiḻ me bla salm gza me zho.
Bzeet Jesús zha guṉ Pedr
(Mt. 26:30‑35; Lc. 22:31‑34; Jn. 13:36‑38)
26Blozhse biiḻnie me Dios grë me zho, dzigo laa me brieenie zho ga zienie me zho nëz Gui Oliv.
27―Ible saan to naa nawdze rii ―rëb me lo zho―, sac scale ziaad lo Xtiidz Dios zaatne rnee: “Zdeed Dios diidz csiwee zho baxtor, lozh ga nëzrii nëzrec gliaaḻ mëcwxiil.” 28Sca guṉ zho naa, per zeeṉe laa naa grieeban glole naa ga Galilé, ga cuëz naa to.
29Dzigo rëbchaa Pedr lo me:
―Niicle teḻne saan grë zha qui luu, saṉgue naa goṉ csaand naa luu.
30Pquiab me rëb me lo Pedr:
―Gneli naa lo luu gaṉle, guieel riigazh, gardle grop gall tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa.
31Per tibaque nac xtiidz Pedr, rnee Pedr lo me:
―Niicle teḻ zaatne guet luu guet naa, per guṉscad naa. ¿Pe nacne guiep naa ruṉbeyd naa luu?
Scaque rnee grëraa zho.
Bzodiidznie Jesús Pxoz me Getsemaní
(Mt. 26:36‑46; Lc. 22:39‑46)
32Bdziṉ Jesús zaatne lë Getsemaní gza me zho, dzigo rëbchaa me lo zho:
―Nuse nagoṉ goḻsob, laa naa ga gazodiidznie naa Pxoz naa.
33Horco psilo mban rac zdoo me, riabguieḻnë me, dzigo bredz me Pedr, Jacob ni Juan, bzënie me zho palal 34dzigo rëbchaa me lo zho:
―Mban rac zdoo naa, zootle zig zet naa lo guieḻnë rii. Nuse nagoṉ goḻguiaaṉ, per goḻsobna.
35Bzë me spalal, dzigo pquiitsgzhib me haxta bdziṉ lo me lo liu; psilo me bnab me lo Dios ne teḻne zrieelow mazd tete me grë guieḻnë ne no gaṉ me, 36rëbchaa me:
―¡Papá, par luu grëse cos zrieelo guṉ luuw! ¡Bzhiguieḻ psilaa naa lo guieḻnë rii! Per teḻne grieeloda, miṉe gnëtaa luu, sca gaca.
37Zeeṉe biire me bdziṉ me zaatne biaaṉ gza tsoṉ zha co, goṉ me gzase zho nixguies; dzigo rëbchaa me lo Pedr:
―Simón, ¿nixguies luu lëë? ¿Pe ni palal blëëbd luu nzobna luu? 38Goḻsobna, goḻnab lo Dios zeeṉa yquiild meṉdox to. Niicle ne squi lëbdraa xcuerp to sobna to, per goḻnab lo Dios, sac goṉ miṉ co nac miṉe racladz zhiespíritu to.
39Dzigo biire güey me stib, güeyzodiidznie me Dios; scaque miṉe bnab me glo miṉcoque bnab me stib. 40Zeeṉe bdziṉ me lo zho, goṉ me laa zho bii nixguies. Ni rdzield zho pe guiab zho lo me.
41Laa zeeṉe goc tsoṉ vuelt biire me güeynab me lo Dios, rëbchaa me lo zho:
―Lëëw nagoṉ, zacle na gaguies to, zacle gdziiladz to. Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, naataa laa hor bdziṉ zeeṉe laa grë miech ntseeb rii guiadnaaz naa. 42Goḻtsieso, zeeṉa zio ne; sac goṉ laa zha ne glu naa lo zho ziaadle nu.
Bnaaz zho Jesús
(Mt. 26:47‑56; Lc. 22:47‑53; Jn. 18:2‑11)
43Laa Jesús bii quianeeque, zeeṉe laa Judas (tib zha ne nac xpëëdscuel me) bdziṉ, bdziṉnie Judas tib dzoon zha ne pxeeḻ grë pxoz ne rnabey, grë maistr ley ni grë zha non lo meṉguiedz Israel. No zho nzheṉ spad, nogaa zho nzheṉ yag. 44Biaaṉniele Judas zho diidz zha glu Judas cho nac Jesús, rëb Judas lo zho:
―Naṉle to goṉ, zha ne gow naa bzhid cuas, lëë me ga; ligier goḻso goḻxeṉ me, ib csaande to xooṉ me.
45Nligaaw, zigne bdziṉ Judas bredz Judas Jesús; blozh ga dow Judas bzhid cuas me. 46Horco wbig grë zha ne zienaḻ zhits Judas ga bzheṉ zho me. 47Lo grë zha ne nacgza Jesús ga, hor co biasaque tib zho bdob zho zhispad zho pchug zho tib diag xmoz meṉ ne nac pxoz nroob.
48Dzigo rëbchaa Jesús lo grë miech co:
―¿Niacxe naa cho ngbaan, zha nac ne squitaa nzheṉ to spad, nzheṉ to yag ziadnaaz to naa? 49Blactaa dze name goṉ to noseed naa miech leṉ yadoo, ¿pe nacne bnaazde to naa ga? Per ible laa grë ncuaaṉ rii goṉ noyac zeeṉa gac grë miṉe raquiet lo Xtiidz Dios.
50Grë zha ne nac xpëëdscuel me ga, grëse zho bzhooṉ, tipse me psaṉ zho ga. 51Tibaque mgui nguieg bii güeynaḻ zhits me, tib lëse lar nquits mbix mgui; dzigo bnaaz zho mgui gocladz zho ye mgui nienie zho; 52per znuse briee mgui leṉ lar co, bzhooṉ mgui coletse mgui.
Güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zha Israel
(Mt. 26:57‑68; Lc. 22:54‑55, 63‑71; Jn. 18:12‑14, 19‑24)
53Ga brieenie zho Jesús bdziṉnie zho me lidz meṉ ne nac pxoz nroob. Grë pxoz rnabey, grë zha ne rnabey lo maistr ley ni grë zha non lo meṉguiedz, laa zho pcaalsa ga.
54Ye Pedr, maase zit zit naḻ Pedr laa Pedr bdziṉ xley meṉ co. Bdziṉ Pedr, güeysobga Pedr lo grë zha ne ndxienap, lëëtaque laa zho quiadzëë lo gui.
55Grë pxoz co, grë zha ne nac zhiwxtis zha Israel, laa zho ndxie nëz leṉ yu co, quiaguib zho dieṉ pe yquiaaqui zho gnab zho guet Jesús, quiaguib zho dieṉ pe doḻ ne ycaadz zho me; per rdzield zho dieṉ pew. 56Nzian zha ne pquidie rëb zho znu znu nac ncuaaṉe noyuṉ me, per rrieequiad xtiidz zho; sac zhaase zhaase rnee zho. 57Tibaque zeeṉe guso blalaa zho, bnexuu zho rëb zho:
58―Bdzion no goṉ rëb me laa me ctixche yadoo, lozh ga tsoṉaque ngbidz gzaalo me stiba; per led miechdraa nzaaw.
59Niicle scaw, rzëdaque xtiidz zho tipse.
60Dzigo hor co bzoli meṉ ne nac pxoz nroob, bzo me glowtaa lo grë miech co, bnabdiidz me lo Jesús rëb me:
―¿Pe nacne rquiabd luu? ¡Diidzli dzigo lëë nac grë miṉe rnee zho i!
61Dzese zo Jesús ib rquiabd me. Biireque meṉ co bnabdiidz me stib rëb me:
―¿Nligaa cho nac luu? Bnë teḻ nli Xpëëd Dios nac luu, Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ me lo guidzliu.
62Dzigo pquiab Jesús rëb me:
―Nliw, naa nac meṉ co. Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, bii zaṉ to gaṉle zeeṉe laa naa zoob cue Dios nëz derech, ni zeeṉe laa naa guieet gbaa ziaḻzëëb naa lo xcow.
63Horco ptsiez pxoz nroob co xab me, sac blëë me bin me sca rëb Jesús.
―¿Pe mazdraa textigw ne racladz ne? ―rëb me―, 64laa to binle gaṉle zha rzëtaa xtiidz me noguitnie me Dios. ¿Pe gnë to na zha gac me?
Grëse zho pquiab rëb zho, ib rieguiaḻa guet me.
65Dzigo hor co blalaa zho laa zho psilo notsuc lo me. Pxidoo zho lo me ni rdeed puñet zho me, lozh ga rnee zho:
―Bnë dieṉ, ¿cho ga bdiṉ luu?
Ye grë zha ne quianap ga, rgap zho lo me.
Rëb Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús
(Mt. 26:69‑75; Lc. 22:56‑62; Jn. 18:15‑18, 25‑29)
66Laa Pedr bii zoque ley. Ga zo Pedr, zeeṉe laa tib wnaa ne nac zhicriad meṉ rnabey co bdziṉ; 67goṉ me laa Pedr zob gax lo gui nodzëë Pedr. Dze rwi me lo Pedr, tibaque zeeṉe rëb me:
―¿Ye luu lëë rzënie Jesús, meṉ Nazaret ne bdziṉnie zho i?
68Per bneelid Pedr.
―Dieeṉ pe rooḻ luu ―rëb Pedr―. Ruṉbeyd naa meṉ co.
Brieega Pedr zie Pedr nëz ro zawan, lëëtaque hor co pcuedz tib gall. 69Dzeque rwi wnaa co lo Pedr, dzigo rëbchaa me lo grë zha ne ndxie ga:
―¡Lëëw, zha ne rzënie me nac mgui qui!
70Biire Pedr rëb Pedr ruṉbeyd Pedr me. Wdzeepaa goca, biire zha ne ndxie ga rëb zho lo Pedr:
―Ne nligaa, ye luu rzënie meṉ co. ¡Zha Galilé name nac luu!
71Dzigo psilo Pedr rzeet Pedr Dios rnee Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús, haxta rnee Pedr:
―¡Dios zobwi gaṉle, teḻne rned naa diidzli, maase cuibdee naa!
72Lëëtaaque hor co laa gall pcuedz stib. Dzigoraa psoladz Pedr xtiidz Jesús zeeṉ rëb me lo Pedr: “Gardle grop gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa.” Dzigo mbanse rac Pedr, psilo Pedr biin Pedr guieḻnë co.

Nke Ahọpụtara Ugbu A:

MARCOS 14: zpm

Mee ka ọ bụrụ isi

Kesaa

Mapịa

None

Ịchọrọ ka echekwaara gị ihe ndị gasị ị mere ka ha pụta ìhè ná ngwaọrụ gị niile? Debanye aha gị ma ọ bụ mee mbanye